Stála expozícia

DOMov bol pre Mikuláša Galandu viac než fyzickým miestom; bol zázemím, útočiskom, ale aj zdrojom melanchólie a  túžob. Mikuláš Galanda sa narodil v neďalekých Turčianskych Tepliciach, ako najstaršie dieťa stredostavovskej rodiny rodičom Malvíne Margite Tauberovej a Martinovi Augustovi Galandovi. Bolo to miesto, kde trávil svoje pokojné detstvo s bratom Richardom a dvoma sestrami Margitou a Štefániou, ale aj miestom  izolácie v časoch jeho gymnaziálneho štúdia, pre vážne ochorenie a následnú amputáciu nohy. Domov bol útočiskom, kam sa Galanda vrátil po neúspechu a úzkostiach na budapeštianskej Akadémii výtvarných umení, a miestom, kde tri roky čakal na príležitosť dostať sa na vysokú školu do Prahy. Bol to domov plný spomienok, úzkostí a snov, ktoré formovali jeho prvé grafické diela. Bol to aj domov, kam sa po absolvovaní Pražskej akadémie a dokončení profesorských skúšok v roku 1928 na krátky čas vrátil a odkiaľ sa sťahoval do Bratislavy za Ľudovítom Fullom. Počas profesorského pôsobenia na Škole umeleckých remesiel v Bratislave to bolo  miesto oddychu od pracovných povinností počas letných prázdnin, miestom opätovných stretnutí s rodinou – najmä sestrou Štefániou, miestom, kam adresoval svoje listy zo sveta, miestom romantických prechádzok po kúpeľnom parku so svojou manželkou Máriou Boudovou a maliarskym plenérom, kde organická spleť konárov stromov vinúcich sa popri potoku nebola len prírodnou kulisou ale v Galandových kresbách aj niečím osobným, ba miestami až telesným.

V roku 1923 sa Mikuláš Galanda dostal na Akadémiu výtvarných umení v Prahe, kam prestúpil po roku z pražskej Umeleckopriemyselnej školy. Tu začal konečne napĺňať svoje sny o umení, ktoré neboli ukotvené vo forme, ale v hľadaní hĺbky pod „rúchom námetu“. Od začiatku kládol dôraz na obsah – spočiatku ovplyvnený melanchóliou a vlastnými metafyzickými predstavami, neskôr zameraný na spoločenské problémy a realitu hospodárskej krízy a prehlbujúcej sa sociálnej nerovnosti. Významnú úlohu v tejto etape zohral ľavicový časopis DAV, ktorého prvé číslo vyšlo v roku 1924. Vytvoril jeho titulnú obálku s červeným výkričníkom – výrazné dielo moderného vizuálneho jazyka a grafickej údernosti, ktoré nastavilo tón celého časopisu. Pod pseudonymom la ganda prispel do časopisu aj sériou menších linorytov. Pre Galandu nešlo len o ilustráciu textu; jeho výtvarné diela boli svojbytným priestorom na vyjadrenie naliehavých spoločenských tém. V cykle litografií Láska v meste, publikovanom v DAV-e v roku 1925 zachytil anonymitu a odcudzenie moderného mestského prostredia. Od grafických diel, vyznačujúcich sa ostrou reflexiou spoločenských pomerov s výtvarnou razanciou a politickým odkazom, sa v neskoršom období posunul k viac maliarskemu riešeniu sociálnych tém. Ovplyvnený európskym moderným maliarstvom zachytáva ľudí na periférii, ako aj fenomén slovenského vidieka. Diela Vysťahovalec, Pijani, Žobraví speváci, vyznačujúce sa hlbokým humanizmom so silným estetickým presahom, kombinovali v sebe realistickú skratku s kubistickou štylizáciou a celkovo jemnejším prístupom k forme. Sociálne témy reflektoval rovnako intenzívne, avšak už prostredníctvom prepracovanejšieho výtvarného výrazu.

Fulla a Galanda / FU-GA nie je len priateľstvom dvoch umelcov, ktoré začalo počas spoločného štúdia na Umeleckopriemyselnej škole v Prahe, ale aj značkou a umeleckým programom, do ktorého sa najintenzívnejšie ponorili v rokoch 1929–1932, v období ich spoločného ateliéru v Bratislave. V roku 1930 vydávajú prvé číslo „Súkromných listov“, v ktorých manifestovali myšlienky moderného umenia so snahou poučiť domáce publikum. Cez premyslenú typografiu, inšpirovanú zahraničnými umeleckými časopismi, obhajovali svoju snahu odpútať sa od tradičného figuratívneho umenia a vyzdvihovali autonómnosť moderného obrazu. Ich východiskom bolo spoločné pedagogické pôsobenie na Škole umeleckých remesiel v Bratislave, ktorá sa pod vedením profesora Vydru snažila vytvoriť moderný typ školy, inšpirovaný nemeckým Bauhausom. Ilustrácie „Súkromných listov“ demonštrovali myšlienky elementarizmu, „ako poslednej etapy maliarskeho vývoja“ a rozdielne prístupy umeleckého programu oboch autorov. Oproti Fullovmu spontánnemu, hravému konštruktivistickému štýlu bol Galandov viac premyslený, hlboký a organický. Postupným abstrahovaním figúry na fluidné torzá dospel Galanda k experimentálnym kompozíciám, pripomínajúcim améby či splývajúce bunky. Absolútne obrazy z línií a farboplôch, ako ich nazývali v Súkromných listoch, sa objavujú najmä v jeho ilustráciách, napríklad na obálke knihy A. Pogorielova „Kruhy“, či v básnickej zbierke I. L. Marka „Studené svetlo“. Vo svojej voľnej tvorbe, vizuálnej poézii, ako je napríklad grafický cyklus „Básne v kresbách“, však neopúšťa predmetný svet, ale hľadá východiská v surrealizme a metafyzických zátišiach.

Aj stála expozícia má niekedy svoj koniec. Prvú septembrovú stredu končí výstava Výtvarné umenie Turca 20. storočia, ktorá bola sprístupnená od 8. februára 2018. Výstava predstavuje originálne diela Slovenskej výtvarnej moderny zo zbierok Turčianskej galérie v Martine ale aj zbierok Múzea Martina Benku (SNM).
Dôvodom na ukončenie dlhodobej expozície je realizácia novej expozície venovanej Mikulášovi Galandovi, ktorá sa v prvej etape sprístupní v decembri tohto roka.
Pozývame Vás preto na spoločnú rozlúčku so stálou expozíciou, pri ktorej si môžeme naposledy vychutnať výstavu z diel autorov ako sú M. T. Mitrovský, M. Benka, M. A. Bazovský, Ľ. Fulla, V. Hložník, Milan Laluha a mnohý ďalší…
Výstavou vás prevedie kurátor Turčianskej galérie Adam Galko.

miesto konania: Turčianska galéria v Martine,1. poschodie
čas konania: 4.9.2024 o 18.00 hod.

Turčianska galéria v Martine vyhlasuje projektovú architektonicko-výtvarnú dvojkolovú neanonymnú súťaž návrhov na expozíciu „Stála expozícia Mikuláša Galandu – legenda ● la ganda ● galanda“.

Projekt bol podporený z verejných zdrojov poskytnutých z Fondu na podporu umenia, ktorý je hlavným partnerom projektu.

Vyhlásenie: 09.08.2022
Lehota na predloženie dokladov do 1. etapy: 07.09.2022 o 15:00 hod
Lehota na predloženie ponúk do 2. etapy: 24.10.2022 o 15:00 hod

Vyhlasovateľ: Turčianska galéria v Martine
Sídlo: Daxnerova ul. č. 2, 036 01 Martin
Druh podujatia: súťaž návrhov

Turčianska galéria v Martine vyhlasuje projektovú architektonicko-výtvarnú dvojkolovú neanonymnú súťaž návrhov na expozíciu „Stála expozícia Mikuláša Galandu – legenda ● la ganda ● galanda“. Účelom súťaže je nájsť návrh, ktorý spomedzi predložených návrhov najlepšie rieši požiadavky zadania a následne umožní zadanie nadväzujúcej zákazky.

Námetom na novú stálu expozíciu a novými nárokmi na vizuálnu identitu sa Turčianska galéria v Martine (TG) opäť hlási k odkazu Mikuláša Galandu (1895 Turčianske Teplice – 1938 Bratislava) legende slovenskej výtvarnej moderny, ktorého dielo tvorí výraznú časť zbierkového fondu TG. Celkovo ide 42 malieb, 381 kresieb a 51 grafík, ktoré dopĺňa bohatý osobný inventár autora. Ide zároveň o najväčšiu kolekciu diel umelca v rámci zbierkových fondov na Slovenku.

Tento súbor diel nadobudla TG darom od Márie Galandovej, rod. Boudovej (1903 – 1999), manželky M. Galandu. TG sa touto akvizíciou zaviazala že diela budú použité na tvorbu stálej expozície M. Galandu. Expozícia vznikla pôvodne v dome M. Galandu v Turčianskych Tepliciach (1990), avšak ten v roku 2001 prešiel pod správou mesta Turčianske Teplice. Kvôli nevyhovujúcemu technickému stavu a zabezpečeniu domu boli všetky diela a archív autora prenesené do depozitárov TG. V rámci stálej expozície TG koncipovanej ako Výtvarné umenie Turca 20. storočia aktualizovanej naposledy v roku 2018 sa diela M. Galandu objavili už len okrajovo. TG vníma tento dlh voči autorovi a jeho manželke, a preto je tvorba novej stálej expozície Mikuláša Galandu jednou z kľúčových priorít galérie

Hlavným zámerom novej expozície je vytvoriť reprezentatívny priestor a vhodné podmienky na prezentáciu originálnych zbierkových predmetov a archiválií dokumentujúcich život a dielo Mikuláša Galandu.

Nová stála expozícia má prezentovať čo možno najväčší objem kresebnej a grafickej tvorby M. Galandu, ktorý sa nachádza v zbierkach TG. Citlivosť média a priestorové možnosti galérie sú však pre tento typ výstavy limitujúce. Napriek tomu hľadáme nové technologické riešenia, ktoré by pomohli prezentovať autora Mikuláša Galandu aj ako vynikajúceho kresliara a hlavne grafika. Pri riešení expozície preto počítame s možnosťou využitia digitálnych reprodukcií.

Práve ocenená grafická a ilustrátorská tvorba z 30. rokov minulého storočia by mala dominovať celej výstave. Či už spôsobom adjustácie originálnych / reprodukovaných diel, alebo využitia typografie a fragmentov ilustrácií v celkovom riešení grafického vizuálu výstavy.

Súbor kresieb pochádzajúcich najmä z Galandových náčrtníkov tvoria predovšetkým skice k maľbám, ktoré sú rovnako v zbierkach TG. Kurátorským zámerom novej expozície je predstaviť aj súbory ideových náčrtov a skíc, viažuce sa k exponovanej maľbe.

Nová realizácia stálej expozície by mala rátať s možnosťou prezentácie kníh, bibliofílií, ktorých súčasťou sú originálne ilustrácie M. Galandu. Fenomén knihy by mal zároveň komunikovať s identitou Turčianskej galérie a jej projektom Trienále umenia knihy Martin a s plánovaným oživením Ceny Mikuláša Galandu za knižný dizajn. V rámci expozície by tak mali byť predstavené dočasne aj najnovšie akvizície galérie autorských kníh a ocenený knižné knižné publikácie.

Rovnako je našim zámerom pracovať s osobným inventárom autora, ktorý je súčasťou zbierok TG. Jeho súčasťou sú pôvodné rámy, stôl a knižnica autora. Z menších predmetov sú to: farby, grafické štočky, rodinné fotografie alebo okuliare.

V rámci koncepcie výstavy tiež vyberáme významné diela, pri ktorých treba zvážiť vyššie štandardy zabezpečenia pri ich exponovaní a prípadné zamedzenie priameho kontaktu (Diela 1. kategórie).

Druh súťaže

• podľa predmetu súťaže: kombinovaná architektonicko-výtvarná;

• podľa účelu súťaže: projektová – vyhlasovateľ sa zaväzuje po ukončení súťaže rokovať o zadaní zákazky s víťazným účastníkom podľa ods. 3.1.

• podľa okruhu účastníkov: neanonymná pre neobmedzený počet účastníkov súťaže. Účastníkom je každý, kto podal súťažný návrh v súlade so súťažnými podmienkami.

• podľa počtu vyhlásených kôl: dvojkolová.

Porota

Mgr. Katarína Klučková

Mgr. Adam Galko

PhDr. Eva Ľuptáková

akad. arch. Dušan Voštenák

Ing. arch. Peter C. Abonyi

Náhradníci poroty:

Eva Mužilová

Ing. arch. Zuzana Mendelová

Expert poroty:

PhDr. Jarmila Kováčová

PhDr. Katarína Bajcurová, Csc.

Odmena

Každému účastníkovi 2. etapy prináleží náhrada časti nákladov spojených s účasťou v 2. kole súťaže – režijná paušálna odmena vo výške 1 600,- € (slovami: jedentisícšesťsto eur), čo je finálna vyplácaná suma, pokiaľ predloží návrh v požadovanom termíne a rozsahu.

Rozsah odovzdávaných návrhov v 1. etape

V prvej etape záujemcovia predložia zloženie riešiteľského tímu a portfólio referenčných projektov, z ktorých bude vyplývať schopnosť a skúsenosť záujemcu spracovať architektonický návrh v požadovanej vysokej kvalite.

Uchádzač predloží tri svoje referenčné projekty s ich stručným opisom (každý projekt na 1 formát A3). Medzi autormi referenčných projektov musí byť aspoň jeden z členov autorského tímu, deklarovaný v rámci predchádzajúceho bodu a). Referenčné projekty majú ilustrovať schopnosť uchádzača spracovať tento typ zákazky. Preferuje sa predloženie realizovaných projektov porovnateľného zadania a rozsahu. Súčasťou formátu bude textový popis v rozsahu: názov a miesto, autor, základné bilancie, termín realizácie/projekcie, rozsah uchádzačom vykonaných projekčných fáz, výška investičných nákladov.

Rozsah odovzdávaných návrhov v 2. etape

Vyhlasovateľ očakáva, že súťažný návrh bude vyhotovený v elektronickej podobe vo formáte PDF vo veľkosti A2, 300 dpi, v maximálnom počte 5 strán s umiestnením formátu na šírku.

Panel by mal obsahovať:

• návrh komplexného riešenia expozície – funkčné, hmotovo-priestorové a ideové riešenie – s umiestnením expozičných prvokov v zmysle požiadaviek na riešenie v súťažnom návrhu v M 1:100;

• hmotovo-priestorové riešenie dokladované axonometriou alebo 3D modelom;

• pôdorys podlažia s rozvrhnutím expozície v M 1:100;

• prezentáciu ideového konceptu návrhu podľa úvahy súťažiaceho (vizualizácie, detaily, schémy, skice…);

• prezentáciu riešenia expozície z pohľadu grafického dizajnu;

• vizualizácie priestoru z ľudskej perspektívy;

• detail ilustrujúci základné princípy riešenia;

• sprievodný text v rozsahu do 1 800 znakov.

Účastník predkladá súťažný návrh v elektronickej podobe vo formáte PDF vo veľkosti A2, 300 dpi, v maximálnom počte 5 strán s umiestnením formátu na šírku na e-mailovú adresu sekretára súťaže turcianskagaleria@vuczilina.sk.

Súťažné dokumenty je možné stiahnuť tu:

Súťažné podmienky_TG

Príloha č. 1 IDENTIFIKÁCIA ÚČASTNÍKA A AUTOROV

Príloha č. 2 ČESTNÉ VYHLÁSENIE

Príloha č. 3 Libereto la galanda

Tlačová správa 

Víťazný návrh – PINGPONG s.r.o., Bratislava

2. miesto – Ateliér Masár. s.r.o.

3. miesto – Ing.arch. Kristína-Tomanová

Zápis z hodnotiaceho stretnutia

Stála expozícia predstavuje význam a podobu výtvarného umenia 20. storočia prostredníctvom výberu z tvorby umelcov, ktorí z Turca pochádzajú, alebo v ňom, či preň nejaký čas pôsobili. Chronologickým spôsobom Vás výstava prevedie výtvarnými obdobiami od klasického zamerania portrétu, cez obraz vidieckej slovenskej krajiny a jej človeka k téme mesta s jeho rôznymi sociálnymi problémami, až po dramatické životné situácie druhej svetovej vojny a k obdobiu po normalizácii.

Kurátori: Zita Kostrová, Adam Galko

Projekt bol podporený z verejných zdrojov poskytnutých z Fondu na podporu umenia, ktorý je hlavným partnerom projektu.

https://www.fpu.sk/sk/