archív výstav

Tradičná, každoročná, už 64. prezentácia fotografií členov martinského fotoklubu, ktorý už 20-ty rok nosí meno významnej osobnosti slovenskej fotografie predstavuje posledný rok svojej tvorby. Výstava nie je tematicky ohraničená prezentuje rôznorodý pohľad na krajinu, detail, portrét, „street“, makro snímky. Cieľom je aj pritiahnutie nových adeptov k systematickej voľnočasovej aktivite v tejto tvorivej oblasti, hlavne z radov mladej generácie.Vystavuje 18 autorov –Juraj Antal, Jozef Blizniak, Boris Demovič, Pavol Földvári, Juraj Gavura, Gustáv Hegedüš, Richard Kontoš, Ján Láclavík, Peter Matejček, Martina Ondrejkovičová, Michal Orlický, Hubert Poláček, Alexander Smirnov, Ivan Švec, Miroslav Tomašovič, Zoltán Varga, IvanVodila, Radim Ziman.

Peter Ďurík žije v Martine svoj tvorivý život a je nevyhnutnou súčasťou kultúrneho diania. Roky vytváral vizuálny štýl kultúrnych akcií: Scénická žatva v Martine, Ekoplagát a Celoslovenská výstava kresby v Žiline, kde sa uplatnil aj ako tvorca plagátov. O tejto časti jeho práce platí to isté, čo o jeho knižných kreáciách – nezaprie v sebe bytostného typografa. Peter Ďurík sa roky venuje tvorbe značiek. K značke pristupuje vždy s rovnakým zaujatím. Svoje krédo presne sformuloval: „Považujem sa za typografického puritána.“ Aj keď si P. Ďurík ctí písmo, narába s ním spôsobom, ktorý už nie je puritánsky. Písmo je jeho hlavným vyjadrovacím prostriedkom. Peter Ďurík sa zúčastnil mnohých súťaží a v mnohých aj uspel.

„Tvorba Jozefa Sušienku osciluje medzi voľným sochárskym cítením a jeho zmyslom pre úžitkovú funkciu vytvoreného artefaktu. V rovine inšpirácie inklinuje k organickým prírodným formám a tvarom. Svojim plastikám prepožičiava archetypálne, ovoidné vajcovité formy, v ich konštrukcii využíva princíp rastu, delenia, množenia tvarov. Rovnako obľubuje motív vertikály ako symbol rastu a života. Dôsledná znalosť materiálu s ktorým celý život pracuje, dosiahnuté remeselno-technologické majstrovstvo umožnili rozvinúť autorov cit pre harmóniu tvaru, farby a povrchovej glazúry. Glazúra, ktorá je výsledkom dlhodobých experimentov, podčiarkuje mäkkosť, zaoblenosť tvarov a objemu. Evokuje popraskanú zem, opadané lístie, hubovité štruktúry, hladkosť zrelých plodov… Spolu s tlmenou, prírodnou farebnosťou korešponduje s filozofiou celej Sušienkovej tvorby. Výsledné formy plastík vo svojej sofistikovanej podobe evokujú útvary, ktoré sa javia ako súčasť prírodného prostredia, pre ktoré sú často primárne určené. Citlivá až intuitívna akceptácia prostredia – rovnako prírodného, mestského, ale aj komorného interiéru pre ktoré Jozef Sušienka svoje plastiky tvorí, je dôkazom ojedinelého, subtílneho sochárskeho cítenia.“

Výstava vznikla v spolupráci s Kysuckou galériou v Oščadnici

Výstava bola otvorená bez vernisáže.

V oblasti výtvarného umenia, grafického dizajnu a knižnej ilustrácie je Miroslav Cipár nepochybne jednou z najvýznamnejších osobností a formujúcich postáv vývoja vizuálnej komunikácie v kultúrnej sfére u nás v druhej polovici 20. a začiatku 21. storočia. Jeho mimoriadna kreativita s ktorou prekračuje žánrové a mediálne limity ho radia ku kľúčovým osobnostiam nie len abstraktnej maľby na Slovensku, ale aj logografie a ilustrácie.

Tvaroslovnosťou a motivickosťou je Igor Faško inšpirovaný modernou a povojnovými prúdmi, etablujúcimi a aktualizujúcimi slovenské umenie v stredoeurópskom meradle (hlavne skupina Mikuláša Galandu). Obzvlášť dôležitým je pre autora priestor, ktorým je podčiarknutá jeho pôvodná profesia, ale evidentne aj estetický vkus výtvarne činného architekta, či lepšie povedané, architektonicky mysliaceho výtvarníka. Z tohto dôvodu vníma súvislosti medzi formami nie v ich plošných interakciách, ale v plastickom spolupôsobení ich tektonických kvalít.

Turčianska galéria v Martine získala v minulom roku finančné prostriedky z Fondu na podporu umenia určené na dva projekty reštaurovania umeleckých diel.

Prvým projektom bolo Reštaurovanie maľby zo zbierok Turčianskej galérie. Z pridelených finančných prostriedkov bolo možné zreštaurovať šesť vzácnych malieb významných autorov ako sú Mikuláš Galanda (diela Staroba, Prebúdzanie), Želmíra Duchajová-Švehlová (Priadka, Dievča s vedrom a Žena v kroji) a Viliam Chmel (dielo Po výsluchu.Spánok). Diela boli zverené do šikovných rúk reštaurátorky Eriky Benickej, s ktorou Turčianska galéria už v minulosti spolupracovala na projektoch reštaurovania.

Na druhom projekte Reštaurovanie kresby M. Galandu a A.Weisz Kubínčana spolupracovala Turčianska galéria so skúsenou reštaurátorkou Jarmilou Tarajčákovou. Reštaurovaním prešli štyri kresby Mikuláša Galandu – Tiráž časopisu Hárman, Kresba k časopisu strana 3, Matka s dieťaťom a Poloakt dievčaťa.

V rámci tohto projektu sa podarilo zreštaurovať aj dve čísla mesačníka Hárman – január, február 1919, ktorý bol ilustrovaný Mikulášom Galandom. Poslednou reštaurovanou kresbou bolo dielo Arnolda Petra Weisz-Kubínčana s názvom Hrabačka z obdobia rokov 1939-1943.

IVAN KÖHLER and his boys JIŘÍ SLÍVA, OLIVER SOLGA, ANTONÍN MATZNER – JAZZ STORY KELLY

Grafik a maliar Karol Felix (nar. 1961) patrí k najosobitejším slovenským výtvarným umelcom svojej generácie. V roku 1987 absolvoval štúdium na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, dnes už na legendárnom oddelení voľnej grafiky a knižnej ilustrácie u prof. Albína Brunovského, a odvtedy rozvíja svoj precízny a zároveň rozmanitý výtvarný program. Karol Felix sa doteraz predstavil na viac ako šesťdesiatich samostatných výstavách na Slovensku a v zahraničí (Belgicko, Holandsko, Francúzsko, Portugalsko, Taliansko, USA, Egypt, Južná Afrika atď.). Je držiteľom viacerých domácich a zahraničných ocenení prevažne za grafickú a známkovú tvorbu. Ako hosťujúci umelec prednášal o slovenskej grafike a svojej tvorbe v USA, Juhoafrickej republike, Spojených Arabských Emirátoch, Egypte a Škótsku.
Aktuálna výstava Karola Felixa v Turčianskej galérii v Martine predstavuje autora a jeho tvorbu vo všetkých výtvarných médiách, ktorým sa programovo venuje. Zahŕňa reprezentatívny výber jeho grafickej tvorby v klasických hĺbkotlačových technikách, prierez známkovej tvorby, ale tiež výsledky jeho súčasného výtvarného programu zahŕňajúceho maľbu, digitálne tlače, kresby, koláže, asambláže a kombinované techniky. Názov výstavy PASCE A POSOLSTVÁ odkazuje na témy, ktorým sa venoval, ale zároveň je aj ironicko-metaforickým vyjadrením autorovej snahy o hľadanie adekvátnej výtvarnej reči, pomocou ktorej sa snaží akcelerovať svoje vizuálne posolstvo. Výstava prezentuje výsledky jeho výtvarného programu od miniatúrnych formátov známok, ex libris a malej grafiky, až po veľkoformátové diela v oblasti maľby, koláže a digitálnych tlačí.
„Nie som konceptualista, ale pár inštalácií som už urobil a vždy ma zaujíma, ako sa to dá urobiť inak,“ hovorí Karol Felix. „Pre mňa je dôležité, ako priestor na mňa pôsobí.“ Autor má pri svojich veciach nadhľad a veľmi často sa na svoju tvorbu pozerá aj z druhej strany – z pohľadu diváka. Nechce, aby výstava bola nudná exhibícia autorových ambícií, a preto rád rozohráva svoju kolekciu do rôznych obrazcov. Aj preto sa dá prítomná výstava v Turčianskej galérii čítať ako príbeh, ale aj ako jeho jednotlivé kapitoly. Ako magické znaky, ale aj ako intímne odkazy. Ako lákavé pasce, ale aj posolstvá jedného umelca, ktorý má čo povedať.

Obrazy Evera Púčeka. Vzácne diela. Jedinečné, originálne. Sú to obrazy z ciest i z putovania po krajinách spomienok. Nové a súčasné diela z bratislavského ateliéru umelca i z chalupy a ateliéru jar-leto-jeseň z Podhradia. V širokom rozpätí inšpirácií sú verné Slovensku i regiónu Turca. Sú to motívy krajiny – Horný hrad, Búrka, Víchor,… Mnohé rozprávkové motívy: kráľ, poletujúce strigy a šarkany, vlkodlak. Sú to aj usmievavé, zádumčivé, okaté zvieratká. Máčik z detstva, kocúr, sliepka, kačiatko, žaba, koníci, … Bizarné sú lúčne stroje a poľné káry, z dávnej minulosti sklenársky vozík, piecka na gaštany. Obľúbené sú variácie a symbolika poľných strašiakov. Sólový je turoň, Golem, Hromník, Pozorovateľ,… Z ľudských snov i skutočnosti sú obrazy o lietaní. Obrazy o túžbe vznášať sa a prekonať bremeno zeme a hmoty a lietať na krídlach ducha, fantázie a poézie.
Jedinečným špecifikom a kvalitou obrazov Evera Púčeka je ich formálna a materiálová realizácia. Začínal s experimentami s nitrolakmi, potom s akrylom a kombináciou techník. Početnejšie sú stredné a menšie formáty. Sugestívne kompozície: Skladby a stavby tvarov a plôch na jednofarebnom pozadí. Na tejto ploche sa odohráva obrazový príbeh. Má svoj rytmus, pohyb, prvky zastavenia, ticha a očakávania. Kultivovaný je dekoratívny pôvab týchto skladieb navonok a skryté tajomstvo podobenstva a posolstva diela vo vnútri. V ‘‘tele i v duši‘‘ obrazu. Štýlovo sú kompozície Evera Púčeka blízke geometrickej maľbe postkubistického vývoja, i ruskému a sovietskemu konštruktivizmu a suprematizmu. U nás geometrická tvarová štylizácia, dekoratívnosť, ornamentálnosť , koloristické signály a rytmická skladba sprevádza časť tvorby najvýznamnejšieho klasika slovenskej výtvarnej moderny Ľudovíta Fullu. Inšpiratívne pre Evera Púčeka je aj kúzlo detského výtvarného prejavu.
Vo svojom zrelom veku prezentuje Ever Púček na domácej pôde výber zo svojej súčasnej tvorby. Je to krátko po 85 ročnom jubileu umelca. Je to dielo, ktoré je prejavom poznania i tichej radosti z cesty a ciest po širokom priestore a divadle spomienok i v čase ľudského a umeleckého vedomia majstra našej výtvarnej moderny. Majstra, maliara Evera Púčeka.

Maliar a ilustrátor Jozef Vrtiak (1920 – 1993)  aktívne pôsobil na výtvarnej scéne od 50. do začiatku 90. rokov 20. storočia, avšak ani raz nevystavoval svoje diela v rodnom Turci. Jozef Vrtiak sa narodil v Ďanovej neďaleko Martina, ale  takmer celý svoj život strávil v Bratislave, kde od roku 1950 pôsobil v slobodnom povolaní. Na výtvarnú scénu vstúpil ako ilustrátor a grafik, spolupracoval s viacerými knižnými vydavateľstvami zameranými na diela slovenskej klasiky (Tajovský, Timrava, Kukučín…) a literatúry pre deti a mládež. V roku 1972 sa dostal do povedomia aj ako maliar s osobitým symbolicko-metaforickým vyjadrovaním ukotveným vo figurálnej maľbe. Ako aktívny ľavicový intelektuál v maľbe zhmotnil svoje filozofické myslenie, vychádzajúce z antickej materialistickej filozofie (najmä Herakleita) a jej základných postulátov (dialektika protikladov, hmota, aktivita, pasivita a pod.), pomocou ktorých si vytvoril svoj vlastný súbor symbolov a metafor. Prostredníctvom nich hľadal a definoval odpovede na základné otázky bytia a fungovania sveta. Jeho námety vychádzali z podrobného štúdia literatúry, dejín, sociológie, histórie a najmä antickej mytológie, v ktorých nachádzal predobrazy „ideálnych” ľudí, ktorých život a konanie posunulo spoločnosť vpred aj za cenu ich vlastného sebaobetovania sa (napr. Anteus, Prometeus, Sizyfos a iní). Vo viacerých dielach varuje ľudstvo pred rôznymi nebezpečenstvami, ktoré prináša rozvoj vedy a techniky (napr. vojnou, ekologickou katastrofou a pod.) alebo kritizuje spoločenské procesy, ktoré robia z človeka len pasívny článok spoločnosti (napr. pásová výroba).

Aj keď sa dnes nemusíme stotožňovať s Vrtiakovým videním sveta, ucelená koncepcia tvorby striktne podriadená materialistickej filozofii a oslave človeka a jeho rozumu je zaujímavá aj pre súčasníka. Na jednej strane dielo Jozefa Vrtiaka púta pozornosť z hľadiska obdobia svojho vzniku a možnosti vyjadrovania sa „slobodne” v dobe normalizácie, na strane druhej je zaujímavý kontext a význam tvorby Jozefa Vrtiaka z hľadiska dneška.

Výstava v Turčianskej galérii sa snaží o predstavenie mnohostrannej osobnosti Jozefa Vrtiaka  ako maliara, grafika a ilustrátora, prostredníctvom osobných poznámok a zápiskov ponúka nahliadnutie do jeho filozofického myslenia a kreovania jednotlivých námetov. Na výstave sa prezentujú predovšetkým monumentálne olejomaľby, doplnené škicami, poznámkami a fotografiami, čiastočne je zastúpená aj jeho grafická, ilustrátorská tvorba a žánrová maľba. Prezentácia diela Jozefa Vrtiaka si kladie za cieľ ponúknuť verejnosti nahliadnutie  do života a diela tohoto turčianskeho rodáka a prezentovať diela, ktoré neboli do súčasnosti na verejnosti prezentované.

Názov výstavy:  Jozef Vrtiak.  Maliar a ilustrátor – Vykladač sveta a ľudských dejín

Miesto konania: Turčianska galéria, Daxnerova 2, Martin

Termín výstavy: 21. 4 – 18. 6. 2017

Kurátor: Kristína Zvedelová

Vernisáž: 21. 4. 2017 o 17: 00 hod.

Život výtvarníka Ivana Štubňu bol spojený s regiónom Turca a jeho grafická tvorba je motivicky spätá s kultúrnou krajinou slovenského vidieku a teda s charakteristickými témami života na dedine. Jeho grafické dielo sa vyznačuje geometrizujúcou štylizáciou univerzálnych atribútov človeka a prírody. Hoci je rozsiahla časť jeho tvorby inšpirovaná už zmienenými rustikálnymi predlohami, typickými pre slovenskú výtvarnú modernu, univerzálnejšie významové prvky ho jednoznačne vynímajú z provinčného a regionálneho rámca. Konvenčné námety slovenskej moderny inšpirované výrazovou špecifickosťou jednoduchého človeka žijúceho mimo prúdu modernity sú síce aj v Štubňových grafikách dominantné, ich štylizácia ale podlieha inému ideovému programu. Ľudské formy reprezentujúce ženské postavy v sukniach so šatkami na hlavách, alebo mužov pri pracovných činnostiach, v týchto dielach nie sú len správou o akejsi pôvodnej, alebo štatút slovenskej moderny definujúcej estetike. V Štubňových recepciách fenoménu ľudovosti sme tak ako aj pri celej skupine Mikuláša Galandu, konfrontovaní s niekoľkými kontrastnými charakteristikami. Na jednej strane je to redukcia formy, ktorá zámerne komplikuje opisnosť konkrétnych tvarov a naopak priam karikujúca hyperbolizácia určujúcich znakov námetu. Tak ako u Kompánka korpulencia dedinskej tetky, u Laluhu tektonika ľudovej architektúry a jej bezprostrednej kultúrnej krajiny, pohlcujúcej aj skladbu ľudských tiel, sú Štubňove kompozície výsledkom otvoreného, kritického ale aj duševne spriazneného záujmu o spoločenské a prírodné prostredie Slovenska od 60.  do 80. rokov 20. stor.
Prípad figúra – je tématickou výstavou analyzujúcou umeleckú štylizáciu ľudskej postavy v grafike tohto žiaľ nie dostatočne doceňovaného člena skupiny Mikuláša Galandu. Verný grafike sa Ivan Štubňa odkláňa od monumentality maľby a priestorového objektu svojich priateľov „Galandovcov“ a skupinu výrazne obohacuje o prvok komornosti a prirodzene artikulovanej formálnej striedmosti.     Jeho program sa vyznačuje redukciou tvarov a geometrickým abstrahovaním foriem. Na ploche monochromatickej tlače komponuje konštrukcie ľudských tiel a tvárí ako špecifických znakov života na Slovensku. Tieto výtvarné znaky nám referujú už takmer zabudnuté a nevídané obsahy manuálnej práce a ľudovosti, ale aj univerzálne stránky človeka. O to dôležitejšie je preto ponúknuť na príklade dôležitých diel tohto významného predstaviteľa povojnovej grafiky na Slovensku obraz o najväčšej inšpirácii celej našej moderny a síce ľudovej tradícii a prepojení človeka s prírodou.
Turčianska Galéria výstavou Prípad figúra vzdáva poctu dôležitému turčianskemu rodákovi a prezentuje jedinečný výber témy ľudskej figúry v diele Galandovca Ivana Štubňu.

Turčianska galéria v Martine – Žilinský samosprávny kraj
a Ivan Melicherčík
Vás srdečne pozývajú na vernisáž výstavy
Emerik Feješ zo zbierky Ivana Melicherčíka
vo štvrtok 9. februára 2017 o 17. 00 hod.
Výstava potrvá do 10. 4. 2017.

Už 29. novembra bude v Turčianskej galérii v Martine sprístupnená nová výstava, ktorá návštevníkom ponúkne pohľad na zaujímavú umeleckú kombináciu kameňa a skla. Kontrast materiálov akými sú kameň a sklo evokuje protichodné obsahy a ich dialogickosť je v umení a architektúre využívaná programovo. K fascinujúcemu dialógu dochádza práve ak máme dočinenia s tvorbou, ktorá sa snaží rešpektovať prírodné danosti kameňa ako aj úžitkové vlastnosti skla. Kamenné sochy Jána Gejdoša sú biomorfnými útvarmi popierajúcimi neprirodzenosť pravých uhlov a sterilných prostredí. Illovského tvorba naopak zdôrazňuje technické dispozície sklenených objektov a necháva ich akcentovať v ostrých uhloch pyramíd, a polopriehľadných priziem. Zaoblené a zakrivené v prírodnom rytme kamenného objektu tak v konfrontácii so sklenenými geometrickými formami naráža na roviny a prelomy, hrany a vrcholy umelo vytvorených, krehkých artefaktov. Otvorenie výstavy Kameň a sklo sa uskutoční 29. novembra o 17. hodine a výstava bude v priestoroch  Turčianskej galérie inštalovaná  do 12. februára 2017. Výstavný projekt bol z verejných zdrojov podporený Fondom na podporu umenia. Kurátorom projektu je Miroslav Haľák.

Kniha ako signifikantný artefakt ľudskej kultúry je ideálnym médiom, na ktorom je možné demonštrovať aktuálne procesy formovania výtvarného myslenia v polohách konceptuálneho umenia, umenia inštalácie, ale aj najrôznejších skulpturálnych, plastických, digitálnych, ale aj klasickejších výtvarných postupov spracovania tých najrôznejších tém. Práve individuálny autorský prístup nelimitovaný tematickými ani žánrovými či materiálnymi obmedzeniami, zameraný na transformáciu média knihy otvára cesty k prekvapivým kontextualizáciam knihy v umení a v spoločnosti v špeciálne koncipovanej výstavnej produkcii. Turčianska galéria v Martine srdečne pozýva všetkých priaznivcov umenia na výstavu 3. ročníka Trienále knižného umenia, ktorá bude slávnostne otvorená dňa 29. novembra 2016 o 17. hodine a potrvá do 12. februára 2017. Kurátorom výstavy je Róbert Makar. Projekt 3. Trienále umenia knihy Martin 2016 bol z verejných zdrojov podporený Fondom na podporu umenia.

Dňa 20. októbra Turčianska galéria v Martine otvárala výstavu známeho martinského karikaturistu a ilustrátora Bruna Horeckého. Výstava Oslava karikatúry sa koná pri príležitosti 50. narodenín autora. Na jej slávnostnom otvorení v duchu hesla „Smejme sa dnes, lebo zajtra bude neskoro“ sa uskutočnil aj krst najnovšej knihy aforizmov od Jula Ondreja a Bruna Horeckého s názvom Škola prehrou. Karikaturista, ilustrátor Bruno Horecký sa narodil v Martine 16. 10. 1966, kde žije dodnes. Jeho prvá kreslená karikatúra bola uverejnená v časopise Život keď mal 11 rokov. Od roku 1986 začal pravidelne publikovať v slovenských printových médiách. Stal sa dvorným karikaturistom Pravdy, Národnej Obrody, Života Turca (do dnes) a tisícky jeho kresieb a komiksových stripov bolo uverejnených vo viacerých novinách. V roku 1998 sa v Martine zrodil známy celoslovenský mesačník Fľak pre deti od 0 do 99 rokov. Bruno Horecký taktiež spolupracuje s mestom Martin na časopise pre martinských žiakov a pedagógov – Martinský Fľak a Mladý záchranár, ktorý je zameraný na prevenciu úrazovosti u detí. Spolu s aforistom Julom Ondrejom spolupracuje 10 rokov a spoločne zostavili už 9 aforistických knižiek. Výstava Oslava karikatúry bude v Turčianskej galérii otvorená pre všetkých návštevníkov so zmyslom pre humor a priaznivcov karikatúry do 11. decembra 2016.

Umelecká tvorba žiakov Súkromnej strednej umeleckej školy na ul. J. Lettricha. Žiaci I. – IV. ročníka študijných odborov Grafický a priestorový dizajn a Priemyselný dizajn predstavia širokú paletu výtvarných výrazových prostriedkov a obrazových štruktúr, tvorbu v oblasti plošnej a priestorovej reklamy, grafického a priemyselného dizajnu, knižnej grafiky a typografie, plagátov, interiérovej a animovanej tvorby. Podujatie pri príležitosti 10. výročia založenia tejto úspešnej školy sa uskutoční dňa 22. 9. 2016 o 16. hodine. Pre návštevníkov Turčianskej galérie bude výstava sprístupnená do 20. 11. 2016.

Po prvý krát počas svojho dlhoročného trvania bude Fotoklub Karola Plicku v Martine vystavovať svoje práce v priestoroch kde cítiť ducha Galandu.

Otvorenie výročnej výstavy Fotoklubu Karola Plicku – Fotografia 2016 sa uskutoční v Turčianskej galérii v Martine dňa 21. septembra 2016 o 17. hodine. Výstava je vyjadrením ocenenia doterajšej činnosti Fotoklubu v komplikovaných podmienkach premien našej spoločnosti za dobu jeho existencie. Okrem súboru tradične objavných obrazov krajiny, bude mať návštevník možnosť stretnúť sa s projekciou starých fotografií a vybavením fotografov z druhej polovice minulého storočia. Prezentácia najúspešnejších fotografií členov klubu ukazuje posun vo vývoji fotografie, a zároveň tak približuje mladej generácii rozdiely v technologickom a tvorivom prístupe v tvorbe kvalitnej fotografie.

Výstava má tiež potenciál pritiahnuť k fotografovaniu, ako systematickej voľnočasovej aktivite, záujemcov o tento druh činnosti, a zároveň je aj pozvaním pre nových členov do radov Fotoklubu.

Ing. Gustáv Hegedüš /1941/ žije v Turčianskych Tepliciach a vyše päťdesiat rokov sa venuje fotografovaniu. Svoje práce prezentoval na samostatných výstavách, ako aj prostredníctvom viacerých klubových združení fotografov na Slovensku. V ostatnom období je aktívny vo Fotoklube Karola Plicku v Martine a Detvianskej umeleckej kolónii v Detve. Pri fotografovaní pracuje s chuťou a nadšením výtvarníka a to pre čistú radosť z tvorenia.

Na výtvarnú fotografickú scénu vstúpil už pripravený, s osobitým estetickým videním a svojským rukopisom alla prima  – v čistote komponovania, práci s mäkkou i výraznou svetelnou, či farebnou tonalitou. Autor rozhľadený

v kultúrnom a spoločenskom svete inklinuje k slobodnej a otvorenej ceste spoznávania, chápania a vyjadrovania sa v škále od kontrastov k harmónii krásna. Jeho fotografie sú zažité, premyslené, precítene, s príbehom.

Fotograf Gustáv Hegedüš predstavuje tematický súbor fotografií z posledného obdobia, ktorý nazval Krajina Zem. Nadväzuje tak na svoje predchádzajúce úspešné autorské cykly Voda ako obraz a Moje živly.

Zo živlov zámerne vyberal to, čo ich robí výtvarne krásnymi a harmonickými. Racionálne zaznamenával ich estetickú realitu, prostredníctvom detailov i voľnejšej abstrakcie, umocnenú citom pre tvarový, farebný, svetelný a kompozičný súlad. Sledoval ich čistotu, spojenia, reflexy, ďalej asociácie, podoby vo formálnych i obsahových znakoch. Pozýval diváka k precíteniu prírodných nálad s obdivom a vďakou.

V tvorivej téme o zemi videl aj existenciálny pohľad na seba a ľudstvo spojený s otázkou, odkiaľ sme a kam ideme. Zem vníma ako planétu slnečnej sústavy, krajiny sveta, domovinu, konkrétne kopce s vodou, svetlom a vzduchom, či najbližší lán poľa alebo malú pestrú záhradku, a všetko plné života v jej premenách. Gustáv Hegedüš poznáva Krajinu Zem svojou dušou, žije s ňou v obdive, rešpekte, láske a bôli. Je preňho predovšetkým objavná, blízka i mystická, rovnako ako žena a obe sa mu v mysli a tvorbe prelínajú a život napĺňajú. Registruje však tiež necitlivé lokálne i globálne zásahy človeka v krajine a počuje volanie Zeme o pomoc.

Prostredníctvom svojich fotografií sa nám prihovára s láskavým posolstvom, aby sme Zem a život na nej milovali.

Mgr. Janka Kolláriková

Trvanie výstavy: 8. 9. – 16. 10. 2016

Šieste Bienále voľného výtvarného umenia a k tomu v roku 2016, taká sympatická číselná zhoda. Tohtoročné Bienále, teda súťažná výstava, je sympatické aj z viacerých iných dôvodov. Doteraz sa vždy konalo v Bratislave, buď v budove Slovenskej výtvarnej únie na Dostojevského rade alebo v Dome umenia na Námestí SNP. Tento rok nastala zmena a výstava bude otvorená v Martine v Turčianskej galérii a následne reinštalovaná v Prešove v Šarišskej galérii. Presun z hlavného mesta a predstavenie projektu na pôde dvoch veľkých štátnych galérii sa ukázali ako naozaj dobrý krok, ktorý pritiahol pozornosť stredoslovenských i východoslovenských výtvarníkov. Jeden z cieľov Bienále sa teda naplnil podľa očakávaní.

V roku 2006, keď Bienále začínalo, bolo otvorené len pre členov Slovenskej výtvarnej únie. Neskôr sa zámer zmenil a súťaže sa už mohli zúčastniť aj výtvarníci mimo SVÚ. Prístupnosť a otvorenosť podujatia je jednou z najdôležitejších podmienok k vytvoreniu dobrého konfrontačného zázemia pre výtvarníkov. To, že sa ľudia združujú do spolkov, združení, organizácií, má iste svoje opodstatnenia, ale ostať uzavretým systémom bez možnosti stretu s okolím môže priniesť stagnáciu. Ak by sa výtvarníci „zvonku“ nemohli súťaže zúčastniť, nemali by možno ani záujem prísť sa na výstavu pozrieť, vedieť o jej existencii by možno pre nich tiež nebolo až tak dôležité. Dobrý krok č.2. sa začal rysovať už počas predchádzajúceho ročníka a teraz sa iba potvrdil. Prihlásilo sa oveľa viac nečlenov a dokonca študentov. Výtvarníkom sa tak dostáva SVÚ, jej povaha a aktivity viac do pozornosti. Študenti možno práve vďaka Bienále zistia, že možnosť zúčastniť sa celoslovenskej výtvarnej súťaže a komparatívne svoju tvorbu vystaviť verejnosti i už etablovaným autorom je celkom dobrá príležitosť. Tento rok na výzvu zareagovali poslucháči Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave a Akadémie umení v Banskej Bystrici a porota ich odvahu a kvalitu tvorby ocenila.

,,Počas príprav a prihlasovania sa autorov som veľakrát rozmýšľala nad tým, ako asi mladí autori vnímajú celé Bienále a či sa o ňom vôbec dozvedia. Našťastie sa k nim informácie dostali a pozitívne reakcie po ohlásení výsledkov ma presvedčili o tom, že má zmysel toto podujatie robiť. A má zmysel ho robiť i preto, lebo výtvarníci z minulých ročníkov mu stále ostávajú verní. Keď si budete listovať predošlými katalógmi, zistíte, že aj autori, ktorým boli v minulosti udelené Grand Prix alebo Cena SVÚ sa na Bienále hlásia i naďalej a vidia v ňom kladný potenciál v rámci vizuálneho umenia u nás. Vznikla tak naozaj variabilná platforma, čo do výtvarných médií, názorov a námetov, formálnej rozličnosti i generačnej rôznorodosti“ hovorí kurátorka výstavy Bohunka Hajnalová

Otvorenie výstavy v Turčianskej galérii sa bude konať 7. júla 2016 o 17. hodine a pre návštevníkov bude sprístupnená do 18. septembra 2016. Kurátorkami výstavy sú Dagmar Srnenská a Bohunka Hajnalová.

„https://www.youtube.com/embed/-Mg95Gtdh6g“

Autor: Viera Babjaková

Vladimír Bullo je vášnivým zberateľom celý svoj život. A sníva. Sen o múzeu, kde by jeho celoživotné snaženie – úctyhodná zbierka, našla svoj domov. Jeho výstava v Turčianskej galérii je dôkazom, že ten sen má svoje opodstatnenie.

ČÍSELNÁ KRAJINA – výstava zameraná na fenomén čísla, konfrontácia tvorby profesionálnych výtvarníkov Ivana Bílého a Petra Klaudínyho a detských prác, vytvorených v rámci detskej výtvarnej súťaže Bienále fantázie 2016.  XXII. ročník Bienále fantázie s podtitulom Rozprávky, mýty legendy je pokračovaním takmer polstoročia trvajúceho projektu, ktorý prezentuje výtvarné práce detí a mládeže. Aj keď je jeho domovom Slovensko, už dávno stratilo lokálny charakter a stalo sa medzinárodnou prehliadkou „detského umenia“.

V aktuálnom ročníku sme sa rozhodli vrátiť ku koreňom Bienále fantázie a pripomenúť jeho prvotné motto: rozprávky, pieseň, porekadlo, riekanka, hry detí a zvyky
ľudu. Keďže si uvedomujeme, že porekadlá, riekanky, i ľudové zvyky môžu byť pre dnešné deti „veľkou neznámou“, inovovali sme podnázov Bienále fantázie do podoby: Rozprávky, mýty, legendy. Myslíme si, že takýto podtitul poskytuje veľkorysý priestor pre fantáziu a nekladie žiadne prekážky či obmedzenia v dnešnej postmodernej dobe. Aby však téma prác nebola príliš široká, radi by sme upriamili vašu pozornosť na jednu z najdôležitejších súčastí rozprávok, a to čísla a ich magický význam. Mágia čísel sa v rozprávkach a príbehoch objavuje v rôznych podobách. Najčastejšie sa číslom označuje počet postáv (napr. tri princezné, tri prasiatka, sedem zhavranelých bratov, sedem kozliatok i sedem trpaslíkov, dvanásť mesiačikov a pod.), alebo časový úsek (Ruženka spala sto rokov, sedem nešťastných rokov…). Čísla však nachádzame aj pri opisoch bájnych krajín (za siedmimi horami a siedmimi dolinami), miestností (trinásta komnata…), označujú aj počet skúšok i tajných znamení.

Draci majú obyčajne tri, šesť, sedem alebo deväť hláv a hlavný hrdina dostáva tri zázračné dary, alebo mu pomáhajú traja pomocníci. Najčastejšími platidlami sú tri groše, sedem strieborných alebo sto dukátov. Čísla sú jednoducho všade, niekedy sa objavujú úplne priamočiaro, inokedy sú ukryté v útrobách príbehov. Je len na vás, ktoré si vyberiete a prenesiete do podoby vlastných kresieb, malieb, grafík či trojrozmerných objektov. Môžete zobrazovať scény a postavy z príbehov so zakódovanými odkazmi na čísla, alebo jednoducho nakresliť sedem kozliatok, trojhlavého draka alebo nádhernú trojružu. Všetko je len na vás a vašej fantázii.

Mágia čísiel obsiahnutá v rozprávkach, mýtoch a legendách je teda nosnou témou XXII. ročníka Bienále fantázie. Už teraz netrpezlivo očakávame diela, ktoré budú poznačené tajuplným pôsobením čísel. Dúfame, že nás prekvapia, pobavia a inšpirujú do ďalšej práce a rovnako dúfame, že aj vy sa pri ich tvorbe pobavíte a niečo nové aj dozviete.

Výstava slovenského rodáka žijúceho v Mníchove, a člena nášho klubu, Martina Oscitého s názvom Hľadanie raja je realizovaná v duchu vizionárstva a úcty ku kráse prírody, ktorá je silou fantázie pretváraná na neustále nové formy bez ujmy na estetike. Vysiela posolstvo k širokej verejnosti s dôrazom na fakt, že umenie zošľachťuje ducha, zjemňuje dušu a obohacuje spoločnosť.

Vernisáž sa konala 19. mája 2016. Slovensko-nemecký kultúrny kluv výstavu spoluorganizoval, počas vernisáže sa k hosťom prihovorila aj naša predsedníčka Viera Horch. Pri otvorení výstavy boli taktiež odovzdané ceny Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí pre deti, ktoré sa zúčastnili súťaže BIENÁLE FANTÁZIE. Do Turčianskej galérie prišlo v aktuálnom ročníku viac ako 5400 detských prác z 33 krajín sveta. Diela hodnotila medzinárodná odborná porota, ktorá udelila 43 cien v hlavných kategóriách a viac ako 600 čestných uznaní. Medzi ocenenými boli aj deti z Mníchova, ktoré do súťaže pripravoval práve Martin Oscitý. Čestné uznanie dostali Lea Osusky, Luise Johnson a Nikola Johnson. Lukáš Maher si odniesol hlavnú cenu za maľbu s názvom Aladin.  Oceneným deťom blahoželáme! XXII. ročník Bienále fantázie s podtitulom Rozprávky, mýty, legendy je pokračovaním takmer polstoročia trvajúceho projektu, ktorý prezentuje výtvarné práce detí a mládeže. Aj keď je jeho domovom Slovensko, už dávno stratilo lokálny charakter a stalo sa medzinárodnou prehliadkou „detského umenia“. Aktuálny ročník sa vracia ku koreňom Bienále fantázie a pripomína jeho prvotné motto: rozprávky, pieseň, porekadlo, riekanka, hry detí a zvyky ľudu.

Rozsiahla prezentácia diela významného predstaviteľa moderného slovenského umenia Andreja Rudavského (1933) v Turčianskej galérii v Martine, bude výstavným konceptom sledujúcim nie len typickú sochársku tvorbu tohto významného „Galandovca“, ale predovšetkým jeho maliarske dielo. Po prvý krát tak práve Turčianska Galéria v Martine ponúkne doteraz najkomplexnejší prehľad maliarskej tvorby Andreja Rudavského vôbec.

Výtvarná reč akou k nám jeho sochy a obrazy prehovárajú nie je definovaná abstraktným gestom ani popisným koncentrovaním sa na predmet. Reč tvarov a foriem týchto obrazov a sôch je aj napriek svojej zreteľnosti priam prekvapivo nejednoznačná. Konštrukcie architektúry a ľudského torza, hláv a písomných fragmentov sú spájané do koláží nových obsahov, ktoré majú svoj dynamický výraz tak v priestorových vlastnostiach sochy, ako aj farebných atmosférach obrazov. Hoci vieme jednotlivé formy pomenovať, ich súvislosti a premeny, ich posuny a umiestnenia, nútia k ich obsahovému prehodnoteniu. Práve to nástojčivé pýtanie sa po význame vyvýšených a ohnutých kaplniek, či iných malých domčekov, tých tvárí a hláv s dramatickými tvarovaniami je cieľom dlhého výtvarného procesu. Nie jediná správna odpoveď a už vôbec nie jedna správna otázka, ale pýtanie sa ako proces sú podstatné. Rudavský, ktorý počas svojej umeleckej tvorby tak disciplinovane sleduje svoj námetový program, sa pýta vo formách, ktoré sú známe a neznáme zároveň, ktoré sú čitateľné a nedešifrovateľné na tom istom mieste. Klásť si naliehavé otázky znamená byť konfrontovaný s umením, a tvorba Andreja Rudavského je práve jedným z rozsiahlych procesov pýtania sa v dejinách slovenského moderného umenia.

Výstava Povedomé formy Andreja Rudavského ponúkne jedinečnú príležitosť vidieť nie len klasickú polohu bronzových a kamenných kaplniek a hláv jedného z posledných žijúcich členov umeleckej skupiny Mikuláša Galandu, ale predovšetkým jeho konštruktívne myslenie v ploche obrazu, ktorému sa počas svojej tvorby systematicky venoval.

Otvorenie výstavy Povedomé formy Andreja Rudavského sa bude konať v Turčianskej galérii dňa 25. 2. 2016 o 17. hodine. Výstavný projekt Povedomé formy – Pocta Andrejovi Rudavskému bude pre návštevníkov galérie sprístupnený do 1. 5. 2016.

Autor: Miroslav Haľák

Reprezentatívna výstava DIELO, POCTA a PORTRÉT – ĽUDOVÍT ŠTÚR V SLOVENSKOM VÝTVARNOM UMENÍ bola v premiére vystavená v rodnom kraji Ľudovíta Štúra, v Galérii Regionart v Prievidzi (16. júna – 17. júna 2015), neskôr v Turzovom dome Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici (19. júla – 18. októbra 2015). V čase ústredných osláv štúrovského výročia sa uplatnila na pôde Úradu vlády SR v Bratislave (20. októbra – 4. novembra 2015) a pre verejnosť vo výstavných priestoroch Archa v Primaciálnom paláci (5. – 15. novembra 2015). V súčasnosti, dňa 19. novembra 2015 výstavu slávnostne otvárali v Turčianskej galérii v Martine – za účasti zástupcu primátora mesta Martin Mgr. Imricha Žiga, riaditeľa Turčianskej galérie Ing. Ľubomíra Kraľovanského, kurátora výstavy a predsedu Klubu výtvarných umelcov a teoretikov PhDr. Ladislava Skraka a vystavujúcich umelcov. V Martine potrvá do 31. januára 2016, kde bude zverejnená a aktívne pôsobiť v čase 160. výročia skonu významnej osobnosti.

Trvanie výstavy: 18. 11. 2015– 31. 1. 2016

Spoločne s výstavou Oľga Krýslová: KRAJINA SLOVENSKO bude otvorená aj výstava Pala Macha a Jany Hojstričovej – MIMO TELA.

Výstava je pokračovaním úspešnej spolupráce dvoch odlišných autorov. Palo Macho je maliar pracujúci v médiu skla a Jana Hojstričová je fotografka. Po projekte Scanning, kde sa abstraktná maľba spojila s „faktografickou“ fotografiou ľudského tela, obaja autori pristúpili k ďalším témam. Námet sa rozširuje o ďalšie rozmery tela, napríklad oblečenie či flakóny kozmetiky – stále odkazujúc na intimitu a individualitu ľudských tiel, na ich prítomnosť v realite aj prostredníctvom osobných predmetov. Formálne sa jednotlivé objekty pomaly dostávajú z plochy maľby do priestoru. Z maľby – fotografie sa stáva priestorová inštalácia.

Kurátorka: Sabina Jankovičová
Výstava potrvá do 21. 2. 2016

Výstavný projekt To be continued… II predstavuje výber z tvorby generácie umelcov nastupujúcej na našu výtvarnú scénu v novom miléniu, t.j. končiacich svoje vysokoškolské štúdiá v rokoch 1999/2000 – 2014/2015. Výstava pokračuje v prezentácii tvorby turčianskych umelcov od 70-tych do 90-tych rokov, ktorá nadviazala na stálu expozíciu venovanú moderne v Turci.
Výstava predstavuje umelcov rôznych výtvarných odborov a smerov a prezentuje ich voľnú či úžitkovú tvorbu. Počas posledných 15 rokov skončilo vysokú umeleckú školu síce mnoho umelcov z Martina a jeho okolia, avšak nie všetci naďalej tvoria. Výstava preto ukazuje výber z tvorby tých, ktorí zostali verní voľnému umeniu, i tých, ktorí dokázali úspešne prepojiť svoj výtvarný názor s praktickým využitím v rámci dizajnu.
V rámci projektu To be coninued… II svoje práce vystavujú umelci ako Lucia Babjaková, Lucia Bartková, Eva Péč-Brezinová, Miroslava Ferklová, Ján Gejdoš, Hany Horbanová-Kašičková, Ivan Ilovský, Marek Kianička, Peter Klaudíny ml., Boris Klimek, Marek Kokoška, Branislav Matis, Andrea Pojezdálová, Ľubica Poncik, Michal Riabič, Martina Rychnavská, Andrea Ševčíková-Marčeková, Ivona Žirková a ďalší.
Kurátorkou výstavy je Silvia Rajčanová.

Od roku 2011 sa do projektu In.Média.Art zapojilo niekoľko desiatok mladých výtvarníkov, ktorí svoje diela vystavovali v Beňuškovom dome v centre Martina a neskôr v Turčianskej galérii v Martine. Každý výtvarník je osobnosť, individualita, každý má vlastné vyjadrovacie techniky, vlastné predstavy a vlastné obľúbené materiály, ktoré vo svojej tvorbe využíva. Preto sú diela, ktoré vznikli v rámci projektu In.Média.Art také rozmanité. Odrážajú postoje a predstavy mladých ľudí, ktorí zasvätili výtvarnému umeniu časť života.
Veľkú zásluhu na projekte má výtvarník Vladimír Báthory, ktorý sa mladým ľuďom venuje. Venuje im čas, odovzdáva skúsenosti, podporuje ich, a v konečnom dôsledku aj dáva priestor na vystavovanie tvorby. Tvorby, ktorá sa len kryštalizuje dôsledkom formovania osobnosti mladých ľudí. Získavajú prvé kontakty s výstavným priestorom, prvýkrát spolupracujú na profesionálnom projekte v oblasti výtvarného umenia. Učia sa vnímať jeden druhého v priestore galérie, kde je potrebné aby všetky vystavené diela tvorili jeden celok, súlad, predovšetkým estetický. Učia sa držať zvolenej témy, a prostredie, v ktorom vystavujú ich núti k tomu aby si dali na prevedení diela a jeho prezentácii záležať. Preto je projekt zaujímavý, je rôznorodý, je multižánrový, je plný očakávaní.
To je dôvod, prečo je potrebné vytvárať projekty podobného typu. Ponúka možnosť mladým výtvarníkom získavať prvé skúsenosti vo svojom odbore. Mnohí z účastníkov pokračujú na vysokých školách, mnohí odišli do zahraničia, ale slovenská výtvarná scéna je obohatená o nové diela.
Počas piatich rokov sa stretávali členovia neformálnej umeleckej platformy In.Média.Art pod vedením turčianskeho výtvarníka Vladimíra Báthoryho. V roku 2011 usporiadali spolu prvú výstavu pod názvom In. Media.Art, ktorý používali aj pri ďalšej činnosti. Počet členov neformálnej platformy sa z roka na rok menil s pribúdajúcimi aktivitami mladých výtvarníkov. Skupinu tvoria mladí ľudia s výtvarným vzdelaním, študenti, čerství absolventi, profesionálny mladí výtvarníci. V tvorbe hľadajú rôzne podnety zo života.
Tento ročník (2015) je zameraný na vzťah medzi minulosťou a prítomnosťou uvedomujúc si postupný zánik kultúrneho bohatstva Slovákov. Folklór, tradícia, rozmanitosť ľudového umenia. V rámci štúdií témy navštívili mladí výtvarníci Jánošíkove dni v Terchovej, a v rámci rozhovorov s remeselníkmi a návštevníkmi zisťovali názory na problematiku vymierania tradičnej kultúry.

Téma identity národa, krajiny, hľadanie stratených diel v literárnej tvorbe, umení, histórii. Nájdenie spojenia tradičného z minulosti a súčasného.
Snahou projektu je vytvorenie spoločenského prostredia a založenie tradície podpory mladých výtvarníkov. Projekt In.Média.Art 2015 bol podporený dotáciou mesta Martin a dotáciou Ministerstva kultúry SR.
Manažéri projektu sú Ing. Mgr. Dagmar Matiašková Ferencová a Mgr. Vladimír Báthory.

Trvanie výstavy: 8. 10. – 15. 11. 2015

Od roku 2011 sa do projektu In.Média.Art zapojilo niekoľko desiatok mladých výtvarníkov, ktorí svoje diela vystavovali v Beňuškovom dome v centre Martina a neskôr v Turčianskej galérii v Martine. Každý výtvarník je osobnosť, individualita, každý má vlastné vyjadrovacie techniky, vlastné predstavy a vlastné obľúbené materiály, ktoré vo svojej tvorbe využíva. Preto sú diela, ktoré vznikli v rámci projektu In.Média.Art také rozmanité. Odrážajú postoje a predstavy mladých ľudí, ktorí zasvätili výtvarnému umeniu časť života.
Veľkú zásluhu na projekte má výtvarník Vladimír Báthory, ktorý sa mladým ľuďom venuje. Venuje im čas, odovzdáva skúsenosti, podporuje ich, a v konečnom dôsledku aj dáva priestor na vystavovanie tvorby. Tvorby, ktorá sa len kryštalizuje dôsledkom formovania osobnosti mladých ľudí. Získavajú prvé kontakty s výstavným priestorom, prvýkrát spolupracujú na profesionálnom projekte v oblasti výtvarného umenia. Učia sa vnímať jeden druhého v priestore galérie, kde je potrebné aby všetky vystavené diela tvorili jeden celok, súlad, predovšetkým estetický. Učia sa držať zvolenej témy, a prostredie, v ktorom vystavujú ich núti k tomu aby si dali na prevedení diela a jeho prezentácii záležať. Preto je projekt zaujímavý, je rôznorodý, je multižánrový, je plný očakávaní.
To je dôvod, prečo je potrebné vytvárať projekty podobného typu. Ponúka možnosť mladým výtvarníkom získavať prvé skúsenosti vo svojom odbore. Mnohí z účastníkov pokračujú na vysokých školách, mnohí odišli do zahraničia, ale slovenská výtvarná scéna je obohatená o nové diela.
Počas piatich rokov sa stretávali členovia neformálnej umeleckej platformy In.Média.Art pod vedením turčianskeho výtvarníka Vladimíra Báthoryho. V roku 2011 usporiadali spolu prvú výstavu pod názvom In. Media.Art, ktorý používali aj pri ďalšej činnosti. Počet členov neformálnej platformy sa z roka na rok menil s pribúdajúcimi aktivitami mladých výtvarníkov. Skupinu tvoria mladí ľudia s výtvarným vzdelaním, študenti, čerství absolventi, profesionálny mladí výtvarníci. V tvorbe hľadajú rôzne podnety zo života.
Tento ročník (2015) je zameraný na vzťah medzi minulosťou a prítomnosťou uvedomujúc si postupný zánik kultúrneho bohatstva Slovákov. Folklór, tradícia, rozmanitosť ľudového umenia. V rámci štúdií témy navštívili mladí výtvarníci Jánošíkove dni v Terchovej, a v rámci rozhovorov s remeselníkmi a návštevníkmi zisťovali názory na problematiku vymierania tradičnej kultúry.

Téma identity národa, krajiny, hľadanie stratených diel v literárnej tvorbe, umení, histórii. Nájdenie spojenia tradičného z minulosti a súčasného.
Snahou projektu je vytvorenie spoločenského prostredia a založenie tradície podpory mladých výtvarníkov. Projekt In.Média.Art 2015 bol podporený dotáciou mesta Martin a dotáciou Ministerstva kultúry SR.
Manažéri projektu sú Ing. Mgr. Dagmar Matiašková Ferencová a Mgr. Vladimír Báthory.

Trvanie výstavy: 8. 10. – 15. 11. 2015

Autorkou starostlivo vypracovaných výstrižkov je Esther Shilo, izraelská výtvarníčka so slovenskými koreňmi.
Príďte sa zoznámiť, alebo lepšie spoznať starú židovskú kultúru a jej folklórne umenie. Vraví sa, že technika vystrihovania z papiera vznikla keď rabínovi počas tuhej zimy zamrzol atrament, a tak sa rozhodol vystrihovať listy z papiera. Zo všetkých židovských rituálnych a folklórnych umení bola táto technika najvhodnejšia pre voľné vyjadrovanie. Oproti drevu a textilu bol papier pomerne lacný materiál a dal sa jednoducho nahradiť.
Výtvarník tak mohol bez váhania skúšať nové nápady s jednoduchými pomôckami. Ako to vyzerá a do akých detailov je možné „kresliť“ s nožnicami zistíte na prízemí Turčianskej galérie.

Trvanie výstavy: 10. 9. – 4. 10. 2015

Ján Mráz je významný akademický maliar, grafik, publicista. Pôvodom rodák z Ružomberku, žije a pôsobí v Mníchove už od roku 1968.
Počas štúdií na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave prešiel Ján Mráz rukami viacerých významných výtvarných umelcov, ktorí zanechali vplyv na jeho dielach. Cez ateliér Dezidera Millyho, ktorého signifikantné prvky výstavby krajiny nájdeme aj v dielach autora, prešiel do ateliéru Ladislava Čemického. Následne pokračoval pod vedením Jána Mudrocha, ktorého vplyv pastóznej maľby je evidentný. Od Mudrocha prešiel do ateliéru monumentálnej maľby Petra Matejku, ktorý ho utvrdil pri práci s farbou a vnútorným svetlom. Svoje štúdium však zavŕšil na odbore grafiky u profesora Vincenta Hložníka, ktorého vplyv je evidentný najmä v jeho blokovej kresbe a grafike, ktorá vyústila k spolupráci s knižným vydavateľstvom Mladé letá a neskôr po emigrácií v spolupráci s japonským vydavateľstvo GAKKEN.
Portrétová maľba sa stala ťažiskom posledných rokov umelcovej tvorby. Hoci diela Jána Mráza nepatria medzi vysoké umenie, ktoré nastoľuje otázky a hľadá odpovede, pre autora je najdôležitejšie to, že ho jeho práca napĺňa a je rád, že zaujala aj široké okolie. Svoje práce vystavoval v Nemecku, Švajčiarsku, Francúzsku, Taliansku, USA, Kanade, Japonsku a neobišiel ani Slovensko – v niekdajšom Dome zahraničných Slovákov v Bratislave otváral výstavu jeho tvorby vtedajší prezident SR Rudolf Schuster. Vystavoval aj v rodnom Ružomberku – v Liptovskom múzeu, v Martine v Matici slovenskej, ako aj v Slovenskom komornom divadle.
V tvorbe Jána Mráza máme možnosť vidieť množstvo portrétov samotného autora. Mnohí by si mysleli, že ide o istý prejav egocentrizmu, ale Ján Mráz prezentuje svoje autoportréty ako spôsob štúdií a skúšania množstva variácií pri zobrazení.
Ako povedal Charles Dickens: ,,sú len dva štýly portrétov: vážny a tváriaci sa.“ Aj s týmito limitmi je však možné zobraziť ich celú škálu.
Výstava je súčasťou Národných matičných slávností a dlhodobého projektu Turčianskej galérie – Slovenský svet vizuálneho umenia.

Trvanie výstavy: 6. 8. – 6. 9. 2015

Autor: PhDr. Ľudovít Petránsky

„Umelecké dielo musí vyjadrovať čosi, čo nie je viditeľné z jeho vonkajšej podoby. Predmety a postavy, ktoré zobrazuje, musia poeticky rozprávať o niečom, čo je vzdialené a čo pred nami skrývajú materiálne formy.“ Slová známeho metafyzického maliara Giorgia de Chirica platia aj pre svet, ktorý sa snaží výtvarne pomenovať Andrej Augustín.

S týmito príťažlivými príbehmi prichádza Andrej Augustín premiérovo aj do Turčianskej galérie v Martine, kde predstavuje výber svojich malieb, pastelov a grafík z ostatného obdobia. Jeho výstavu sme nazvali Feng shui very much, ktorá má evokovať anglické Thank you very much (Ďakujem veľmi pekne), ale zároveň aj známe čínske umenie geomantie, ktoré sa snaží nájsť najvhodnejšie miesto na pobyt človeka v danom prostredí. Inými slovami, autor sa nám snaží svojou tvorbou priniesť jasnú správu o harmónii pokoja a pozitívneho pocitu. Je to ďalšie zastavenie na jeho púti zvanej dobrodružstvo maľby.

Výstavu Feng Shui Very Much budú mať návštevníci možnosť vidieť do 18. 10. 2015.

Kurátor výstavy: PhDr. Ľudovít Petránsky

Výstava usporiadaná pri príležitosti životného jubilea fotografa Ľudovíta Lettricha.

Trvanie výstavy: 18. 6. – 2. 8. 2015

K 120. výročiu narodenia maliara, grafika, knižného ilustrátora a výtvarného pedagóga Mikuláša Galandu (1895 – 1938) sme usporiadali výstavu Pocta Mikulášovi Galandovi v čase od 15. 05. 2015 do 23. 08. 2015. Jej cieľom je pripomenúť a uctiť si pamiatku a dielo tohto vynikajúceho umelca zakladateľskej generácie moderného slovenského výtvarného umenia v širších umeleckých súvislostiach obdivuhodnej syntézy domácej tradície slovenského ľudového umenia a modernej výtvarnej reči a to ako u jeho súčasníkov, tak i viacerých umelcov po ňom.
Mikuláš Galanda po počiatočných štúdiách v Budapešti, prerušovaných prvou svetovou vojnou vyštudoval maliarstvo a grafiku najskôr na Umeleckopriemyselnej škole (1922) a od roku 1923 do 1927 na Akadémii výtvarných umení v Prahe. Po štúdiách sa vrátil na Slovensko a vyučoval najskôr na meštianskych školách a od roku 1933 ako riadny profesor na progresívnej Škole umeleckých remesiel v Bratislave až do svojej predčasnej smrti (1938).
Spoločne s Ľudovítom Fullom vydávali začiatkom tridsiatych rokov “súkromné listy fullu a galandu“, v ktorých propagovali moderné výtvarné názory odrážajúce poznatky z vývoja európskeho umenia prvých troch desaťročí 20. storočia. No aj ich vlastná umelecká tvorba sa stala v mnohých oblastiach podnetom nielen pre ich súčasníkov, ale aj generácie, ktorá prišla po nich. V roku 1957 v období dogmatického socialistického realizmu na ňu manifestačne nadviazali mladí absolventi Vysokej školy výtvarných umení (založenej v roku 1949) a to ako formálne, tak i obsahovo a v mnohom je aktuálna dodnes.
Mikuláš Galanda hoci zomrel ako 43-ročný vytvoril pozoruhodné dielo venované tradičným umeleckým archetypom, najmä obrazu ženy-matky, ale i diela venované sociálnym témam i vynikajúcej modernej ilustrácii. Práve za ňu získal viaceré významné vyznamenania ako doma (1933) tak i na medzinárodnej úrovni ako bola Strieborná medaila na Svetovej výstave v Paríži v roku 1937. Výstava i katalóg prinášajú reprezentatívny prehľad Galandovou tvorbou a v druhej časti výber z tvorby umelcov, ktorí mu boli blízki a výber z textov približujúcich jeho charizmatickú osobnosť od autorov, ktorí ho ešte osobne za jeho života poznali. Mimoriadne významnú úlohu v Galandovom diele hrala vynikajúca, až brilantná kresba, ktorá dodnes, hlavne náčrtníková, nie je v dostatočnej miere sprístupnená. Táto úloha ešte čaká na svoje naplnenie.

Trvanie výstavy: 15. 5. – 23. 8. 2015

Výber z tvorby autora, ktorý po absolvovaní Akadémie výtvarných umení v Prahe (1936 – 1939) prišiel do Martina. Širšej odbornej verejnosti je známy najmä svojou tvorbou zo 40. rokov 20. stor., kedy sa predstavil ako vynikajúci portrétista, knižný grafik a ilustrátor.
Kurátorka: Kristína Zvedelová
Trvanie výstavy: 19. 3. 2015 – 10. 5. 2015

25 ROKOV OBNOVENEJ UMELECKEJ BESEDY SLOVENSKA
Výstava k 25. výročiu obnovenia Umeleckej besedy slovenskej je skupinový výstavný projekt, ktorý zachytáva pôsobenie tohto umeleckého spolku na výtvarnej scéne Slovenska. Predstaví vyše 30 vybraných autorov, ktorí sa aktívne zapájali do bohatej spolkovej výstavnej činnosti. Kolekciu doplnia diela predstaviteľov Slovenskej moderny, členov pôvodnej UBS, ktorí žili a pracovali v dnešnom Žilinskom kraji zo zbierok Turčianskej galérie (Galanda, Fulla, Benka, Šimerová-Martinčeková, Weiner-Kráľ ).

Kurátor: Peter Mikloš

Rudolf Fila – Jindřich Štreit
Dvaja výtvarní umelci, ktorí majú po celý svoj produktívny život do činenia so sférou viditeľného. Štreit je fotograf a jeho fotografie zachytávajú ľudí. Fila je maliar a viac ako polstoročie tvorí prelínaním vrstiev obrazy… Jindřich Štreit inicioval hru a Rudolf Fila prijal jeho výzvu. Dôležitý nie je výsledok, ale proces hry a ten je zaujímavý aj pre divákov.
Kurátor: Peter Michalovič

Trvanie výstavy: 5. 2. 2015 – 15. 3. 2015

Kontinuum, takto nazvali svoju prvú spoločnú výstavu tri autorky – Božena, Eva a Jana Brezinové. Výstava, matky a dvoch dcér, profesionálnych výtvarníčok, nie je javom práve každodenným. Konfrontácia, či dialóg ich autorských prístupov, hľadanie spoločných východísk, ale aj rozdielnych generačných či osobných pohľadov v ich tvorbe, je prísľubom zaujímavého kultúrneho zážitku počas výstavy.

Kurátor: Andrej Jaroš