Turčianska galéria je inštitúciou múzejného typu s regionálnou pôsobnosťou, z čoho vyplýva aj jej zameranie a aktivity. Jej primárnym poslaním je budovanie, evidencia, prezentácia a ochrana zbierkového fondu.
Do jej činnosti sa zaraďujú vedecko-výskumné, kultúrno-výchovné a výstavné aktivity. V súčasnosti je jej zriaďovateľom Žilinský samosprávny kraj.
Galéria svojimi prezentačnými aktivitami predstavuje tvorbu turčianskych výtvarníkov rôznych generácií prostredníctvom komorných autorských výstav, rozsiahlych retrospektív alebo kolektívnych prezentácií. Okrem výstav venovaných regionálnym tvorcom prezentuje galéria i tvorbu etablovaných slovenských a českých výtvarníkov, ale nezanedbáva ani najmladšiu generáciu umelcov.
Župný dom, sídlo Turčianskej galérie, bol postavený pravdepodobne v 17. storočí ako snemovňa, miesto súdnej stolice, župného archívu, pokladnice a na reprezentatívne účely mešťanov Turčianskeho Svätého Martina. Budova prešla dvoma slohovými
etapami a viacerými stavebnými úpravami.
V prvej etape vznikol neskoro renesančný dvojpodlažný objekt v tvare L spolu s vežou z roku 1808. Druhá barokovo-klasicistická úprava rozšírená do tvaru U a navýšená o jedno poschodie dala objektu slohový výraz podobný súčasnosti. V priebehu 20. storočia sa stavebnými úpravami uzavrel malý dvorček medzi východným a západným krídlom, čím vznikla bloková stavba s novým zastrešením.
V rokoch 2008 – 2009 zásluhou mesta Martin prešla budova významnou exteriérovou a interiérovou premenou, ktorá prispela k vyššiemu štandardu galérie ako profesionálneho pracoviska svojho druhu.
V roku 1983 si galéria obhájila svoju samostatnú pozíciu ako Galéria výtvarného umenia v Martine a o rok neskôr, s novým názvom: Turčianska galéria. Od roku 1987 sa pre ňu stala domovom budova župného domu na Daxnerovej ulici č. 2. V tom istom roku otvorila svoje brány verejnosti a výstavnou prezentáciou stálej expozície, predstavila návštevníkom umenie Turčianskeho regiónu.
V roku 1933 bola v budove Slovenského národného múzea otvorená prvá slovenská obrazáreň pod názvom Národná galéria slovenská. Obrazáreň mala vo svojom programe ambície prerásť do samostatnej umelecko-zberateľskej celonárodnej inštitúcie, ale do polovice 50. rokov zostala iba súčasťou Slovenského národného múzea v Martine. V rokoch 1952 – 1955 sa Martin usiloval o vznik krajskej galérie. Jej sídlom mali byť priestory bývalej Národnej galérie slovenskej a roku 1953 dokonca začala svoju činnosť. O rok neskôr sa pre pripravovanú galériu uskutočnili dva nákupy výtvarných diel, no napriek tejto snahe ešte nevznikla. Namiesto toho boli všetky významnejšie výtvarné diela prevezené do Slovenskej Národnej Galérie v Bratislave a v roku 1955 získala štatút krajskej galérie Obrazáreň P. M. Bohúňa v Liptovskom Mikuláši. Uplynulo 30 rokov kým mesto získalo svoju galériu, i to spočiatku ako súčasť Okresnej pamiatkovej správy v Martine.
Zriaďovacia listina na stiahnutie:
