Fond na podporu umenia

Turčianska galéria v Martine vyhlasuje projektovú architektonicko-výtvarnú dvojkolovú neanonymnú súťaž návrhov na expozíciu „Stála expozícia Mikuláša Galandu – legenda ● la ganda ● galanda“.

Vyhlásenie: 09.08.2022
Lehota na predloženie dokladov do 1. etapy: 07.09.2022 o 15:00 hod
Lehota na predloženie ponúk do 2. etapy: 24.10.2022 o 15:00 hod

Vyhlasovateľ: Turčianska galéria v Martine
Sídlo: Daxnerova ul. č. 2, 036 01 Martin
Druh podujatia: súťaž návrhov

Turčianska galéria v Martine vyhlasuje projektovú architektonicko-výtvarnú dvojkolovú neanonymnú súťaž návrhov na expozíciu „Stála expozícia Mikuláša Galandu – legenda ● la ganda ● galanda“. Účelom súťaže je nájsť návrh, ktorý spomedzi predložených návrhov najlepšie rieši požiadavky zadania a následne umožní zadanie nadväzujúcej zákazky.

Námetom na novú stálu expozíciu a novými nárokmi na vizuálnu identitu sa Turčianska galéria v Martine (TG) opäť hlási k odkazu Mikuláša Galandu (1895 Turčianske Teplice – 1938 Bratislava) legende slovenskej výtvarnej moderny, ktorého dielo tvorí výraznú časť zbierkového fondu TG. Celkovo ide 42 malieb, 381 kresieb a 51 grafík, ktoré dopĺňa bohatý osobný inventár autora. Ide zároveň o najväčšiu kolekciu diel umelca v rámci zbierkových fondov na Slovenku.

Tento súbor diel nadobudla TG darom od Márie Galandovej, rod. Boudovej (1903 – 1999), manželky M. Galandu. TG sa touto akvizíciou zaviazala že diela budú použité na tvorbu stálej expozície M. Galandu. Expozícia vznikla pôvodne v dome M. Galandu v Turčianskych Tepliciach (1990), avšak ten v roku 2001 prešiel pod správou mesta Turčianske Teplice. Kvôli nevyhovujúcemu technickému stavu a zabezpečeniu domu boli všetky diela a archív autora prenesené do depozitárov TG. V rámci stálej expozície TG koncipovanej ako Výtvarné umenie Turca 20. storočia aktualizovanej naposledy v roku 2018 sa diela M. Galandu objavili už len okrajovo. TG vníma tento dlh voči autorovi a jeho manželke, a preto je tvorba novej stálej expozície Mikuláša Galandu jednou z kľúčových priorít galérie

Hlavným zámerom novej expozície je vytvoriť reprezentatívny priestor a vhodné podmienky na prezentáciu originálnych zbierkových predmetov a archiválií dokumentujúcich život a dielo Mikuláša Galandu.

Nová stála expozícia má prezentovať čo možno najväčší objem kresebnej a grafickej tvorby M. Galandu, ktorý sa nachádza v zbierkach TG. Citlivosť média a priestorové možnosti galérie sú však pre tento typ výstavy limitujúce. Napriek tomu hľadáme nové technologické riešenia, ktoré by pomohli prezentovať autora Mikuláša Galandu aj ako vynikajúceho kresliara a hlavne grafika. Pri riešení expozície preto počítame s možnosťou využitia digitálnych reprodukcií.

Práve ocenená grafická a ilustrátorská tvorba z 30. rokov minulého storočia by mala dominovať celej výstave. Či už spôsobom adjustácie originálnych / reprodukovaných diel, alebo využitia typografie a fragmentov ilustrácií v celkovom riešení grafického vizuálu výstavy.

Súbor kresieb pochádzajúcich najmä z Galandových náčrtníkov tvoria predovšetkým skice k maľbám, ktoré sú rovnako v zbierkach TG. Kurátorským zámerom novej expozície je predstaviť aj súbory ideových náčrtov a skíc, viažuce sa k exponovanej maľbe.

Nová realizácia stálej expozície by mala rátať s možnosťou prezentácie kníh, bibliofílií, ktorých súčasťou sú originálne ilustrácie M. Galandu. Fenomén knihy by mal zároveň komunikovať s identitou Turčianskej galérie a jej projektom Trienále umenia knihy Martin a s plánovaným oživením Ceny Mikuláša Galandu za knižný dizajn. V rámci expozície by tak mali byť predstavené dočasne aj najnovšie akvizície galérie autorských kníh a ocenený knižné knižné publikácie.

Rovnako je našim zámerom pracovať s osobným inventárom autora, ktorý je súčasťou zbierok TG. Jeho súčasťou sú pôvodné rámy, stôl a knižnica autora. Z menších predmetov sú to: farby, grafické štočky, rodinné fotografie alebo okuliare.

V rámci koncepcie výstavy tiež vyberáme významné diela, pri ktorých treba zvážiť vyššie štandardy zabezpečenia pri ich exponovaní a prípadné zamedzenie priameho kontaktu (Diela 1. kategórie).

Druh súťaže

• podľa predmetu súťaže: kombinovaná architektonicko-výtvarná;

• podľa účelu súťaže: projektová – vyhlasovateľ sa zaväzuje po ukončení súťaže rokovať o zadaní zákazky s víťazným účastníkom podľa ods. 3.1.

• podľa okruhu účastníkov: neanonymná pre neobmedzený počet účastníkov súťaže. Účastníkom je každý, kto podal súťažný návrh v súlade so súťažnými podmienkami.

• podľa počtu vyhlásených kôl: dvojkolová.

Porota

Mgr. Katarína Klučková

Mgr. Adam Galko

PhDr. Eva Ľuptáková

akad. arch. Dušan Voštenák

Ing. arch. Peter C. Abonyi

Náhradníci poroty:

Eva Mužilová

Ing. arch. Zuzana Mendelová

Expert poroty:

PhDr. Jarmila Kováčová

PhDr. Katarína Bajcurová, Csc.

Odmena

Každému účastníkovi 2. etapy prináleží náhrada časti nákladov spojených s účasťou v 2. kole súťaže – režijná paušálna odmena vo výške 1 600,- € (slovami: jedentisícšesťsto eur), čo je finálna vyplácaná suma, pokiaľ predloží návrh v požadovanom termíne a rozsahu.

Rozsah odovzdávaných návrhov v 1. etape

V prvej etape záujemcovia predložia zloženie riešiteľského tímu a portfólio referenčných projektov, z ktorých bude vyplývať schopnosť a skúsenosť záujemcu spracovať architektonický návrh v požadovanej vysokej kvalite.

Uchádzač predloží tri svoje referenčné projekty s ich stručným opisom (každý projekt na 1 formát A3). Medzi autormi referenčných projektov musí byť aspoň jeden z členov autorského tímu, deklarovaný v rámci predchádzajúceho bodu a). Referenčné projekty majú ilustrovať schopnosť uchádzača spracovať tento typ zákazky. Preferuje sa predloženie realizovaných projektov porovnateľného zadania a rozsahu. Súčasťou formátu bude textový popis v rozsahu: názov a miesto, autor, základné bilancie, termín realizácie/projekcie, rozsah uchádzačom vykonaných projekčných fáz, výška investičných nákladov.

Rozsah odovzdávaných návrhov v 2. etape

Vyhlasovateľ očakáva, že súťažný návrh bude vyhotovený v elektronickej podobe vo formáte PDF vo veľkosti A2, 300 dpi, v maximálnom počte 5 strán s umiestnením formátu na šírku.

Panel by mal obsahovať:

• návrh komplexného riešenia expozície – funkčné, hmotovo-priestorové a ideové riešenie – s umiestnením expozičných prvokov v zmysle požiadaviek na riešenie v súťažnom návrhu v M 1:100;

• hmotovo-priestorové riešenie dokladované axonometriou alebo 3D modelom;

• pôdorys podlažia s rozvrhnutím expozície v M 1:100;

• prezentáciu ideového konceptu návrhu podľa úvahy súťažiaceho (vizualizácie, detaily, schémy, skice…);

• prezentáciu riešenia expozície z pohľadu grafického dizajnu;

• vizualizácie priestoru z ľudskej perspektívy;

• detail ilustrujúci základné princípy riešenia;

• sprievodný text v rozsahu do 1 800 znakov.

Účastník predkladá súťažný návrh v elektronickej podobe vo formáte PDF vo veľkosti A2, 300 dpi, v maximálnom počte 5 strán s umiestnením formátu na šírku na e-mailovú adresu sekretára súťaže turcianskagaleria@vuczilina.sk.

Súťažné dokumenty je možné stiahnuť tu:

Súťažné podmienky_TG

Príloha č. 1 IDENTIFIKÁCIA ÚČASTNÍKA A AUTOROV

Príloha č. 2 ČESTNÉ VYHLÁSENIE

Príloha č. 3 Libereto la galanda

Tlačová správa 

Víťazný návrh – PINGPONG s.r.o., Bratislava

2. miesto – Ateliér Masár. s.r.o.

3. miesto – Ing.arch. Kristína-Tomanová

Zápis z hodnotiaceho stretnutia

Zámerom výskumného projektu – Otvorený archív Fraňa Štefunku, je opätovná revízia obsahu archívu. Prehodnotiť dokumentačný alebo umelecko-historický význam jednotlivých artefaktov, a podľa stanovených kritérií zaradiť diela do dokumentačného alebo zbierkového fondu galérie, prípadne navrhnúť ich vyradenie z evidencie. Otvorený archív tiež vnímame aj ako dočasnú platformu pre voľnejšie narábanie s jeho obsahom, ktorý môže inšpirovať k vzniku nových diel. V tejto súvislosti bude počas trvania výstavy prebiehať malá sochárska rezidencia sochára a intermediálneho autora Juraja Gábora. Otvorený archív sa stal tiež príležitosťou pre výskum v oblasti digitalizovania artefaktov (objektov a foriem) prostredníctvom nových 3D technológií. Výstava zahŕňa vôbec prvý 3D odliatok sochárskej formy – busty chlapca, ktorá doposiaľ nie je evidovaná v žiadnej zbierke.

 5/5/2022 – 15/3/2023  

Kurátori: Adam Galko, Katarína Škamlová, Ivana Vicena

4.medzinárodná výstavná prehliadka formálne rôznorodého výtvarného žánru autorskej knihy (artist´s book) Projekt nadväzuje v minulosti na medzinárodne akceptovaný súťažný výstavný projekt Bienále knižného umenia, ktorý do r. 2001 prezentoval knihu ako komplex výtvarných, grafických, resp. typografických zručností jej tvorcov. Jednou z kategórií prezentovaných na výstave bola i autorská kniha, zdôrazňujúca autorstvo jedného tvorcu. Výstavný projekt chce svoju pozornosť upriamiť na aktuálne trendy a rozmanité podoby autorskej knihy v stredoeurópskom kontexte, kde je autorskej knihe prisudzovaný štatút výtvarného originálu nezávisle na počte exemplárov a zároveň je vnímaný ako dielo jedného autora, ktorý reprezentuje autorov koncept, nie ako na umeleckú knihu, ale svojbytné umelecké dielo.
Cieľom projektu je realizácia reprezentatívnej výstavnej prehliadky s medzinárodnou účasťou autorov žijúcich a tvoriacich v stredoeurópskom priestore: SR, ČR, PL, HU.

Výstava bola podporená z verejných zdrojov poskytnutých z Fondu na podporu umenia, ktorý je hlavným partnerom projektu.

https://www.fpu.sk/sk/

Názov výstavy: Socha v meste VIII. – Memorandum zabúdania
Miesto konania: Turčianska galéria v Martine, Daxnerova 2, 036 01 Martin
Otvorenie výstavy: 8.7. 2021 o 17.00
Trvanie výstavy: 8.7. – 30.9. 2021
Umelci: APART, Katarína Škamlová, Martin Piaček, Jaro Varga
Kurátori: Adam Galko, Ivana Rumanová
Architektúra: Jakub Kopec
Grafický dizajn: Barbora Bohušová
Čo ak by socha v meste neznamenala tony bronzu vytvarované tak, aby pripomínali udalosti a
osobnosti, ktoré sú práve teraz považované za dôležité? Vieme si predstaviť umenie, ktoré by sa ani
tak nezaoberalo tým, ako čo najpresnejšie stvárniť obraz histórie, ale rozpletalo by, ako tento obraz
vzniká, čo pri tom zneviditeľňuje a vytláča za okraj pozornosti? Ak pamäťové inštitúcie vyberajú
artefakty tak, aby z nich vyskladali obraz dejín, čo sa nachádza v ich depozitároch a skladoch – akú
pamäť vytvárajú veci odsunuté, odložené, nezaraditeľné, čakajúce, kedy im bude priznaný status
pamäti-hodnosti; zakonzervované, ale zbavené životaschopnosti? Socha v meste VIII. nie je ani tak o
monumentoch pamäte, ako skôr jej slepých škvrnách.

Adam Galko

Výstava bola podporená z verejných zdrojov poskytnutých z Fondu na podporu umenia, ktorý je hlavným partnerom projektu.

https://www.fpu.sk/sk/

Názov výstavy: Bezpodmienečná práca
Autorka: Jana Kapelová
Kurátorka: Eliška Mazalanová
Produkcia výstavy: Dušan Dobiáš, Adam Galko, Peter Návoj
Grafický dizajn: Linda Kuruc Marček
Spolupráca – zamestnankyne a zamestnanci TG: Zuzana Ivanová, Nadežda Patúšová, Lenka
Denková, Ivana Vicena, Eva Mužilová, Jana Knošková, Eva Plazáková, Boris Jíra, Miroslava
Moncmanová, Zdenka Vrábková, Tomáš Ševčík
Miesto konania: Turčianska galéria v Martine, Daxnerova 2, 036 01 Martin
Otvorenie výstavy: štvrtok 12. augusta 2021 o 17.00
Trvanie výstavy: 12. 08. – 06. 10. 2021

Uspokojuje vás práca v kultúre?
Uvažovali ste o opustení umeleckého prostredia?
Mohli by ste opísať zmenu vášho každodenného života počas pandémie?
Ako ovplyvnila možnosti vašej sebarealizácie, práce a ďalších aktivít?
Postihla vaše bežné a nebežné finančné príjmy?
Bezpodmienečná práca je aktuálnym projektom Jany Kapelovej, ktorý nadväzuje na jej
predchádzajúcu prácu Nylonové súvislosti (2017) venovanú subjektívnym výpovediam o pracovných
skúsenostiach žien pôsobiacich na Slovensku vo sfére súčasného umenia. Projekt vo výsledku
odhaľuje osobné skúsenosti (s formami práce, špecifickou pracovnou etikou, s nízkym finančným
ohodnotením, či prekaritou) respondentiek ako spoločnú kolektívnu skúsenosť všetkých pracovníčok
(ale aj pracovníkov) v kultúre. Bezpodmienečná práca sa zameriava i na ďalšie aspekty
profesionálneho i súkromného života žien; pozerá sa tiež „poza“ prácu; na štúdium, materstvo,
dôchodok, pandémiu. Na to, ako forma vzdelávania, či zaužívané vzorce správania podmieňujú a
ovplyvňujú pracovný život, ale i osobný život a psychické prežívanie. Vyššie uvedené otázky sú
pritom len príkladom zo širšieho súboru otázok, s ktorými autorka zúčastnené ženy na projekte
oslovila.

Výstava v Turčianskej galérii v Martine prezentuje tematický výber zo stále prebiehajúceho projektu.
Zameriava sa na reflexiu aktuálnej situácie pandémie, na to ako zmenené podmienky ovplyvňujú
prácu, finančnú situáciu, psychické zdravie alebo sociálne vzťahy participujúcich žien viacerých
generácií.
Hoci sa Bezpodmienečná práca venuje osobnému prežívaniu žien aktívnych vo sfére umenia –
umelkýň, kurátoriek, vysokoškolských pedagogičiek, správkyň depozitu, produkčných, historičiek
a teoretičiek umenia, riaditeliek, galerijných pedagogičiek – skúsenosti, ktoré tieto ženy anonymne
zdieľajú, sú pravdepodobne podobné aj skúsenostiam v iných oblastiach. Ide často o
„prefeminizované“ profesie, kde je práca vnímaná ako služba, osobné povolanie, s nízkym platovým
ohodnotením (školstvo, zdravotníctvo a pod.). Prístup k práci tu môže v mnohom pripomínať
bezpodmienečnú lásku, bezvýhradné odovzdanie sa tomu, čo človeku dáva zmysel a napĺňa ho.

Text: Eliška Mazalanová

Výstava bola podporená z verejných zdrojov poskytnutých z Fondu na podporu umenia, ktorý je hlavným partnerom projektu.

https://www.fpu.sk/sk/

tlačová správa na stiahnutie

Hlavným cieľom a projektu je prezentácia výstupov projektu Niny Augustínovej Šoškovej: Suvenir, formou výstavy a sprievodného katalógu. Projekt Suvenir vychádza z regionálnych námetov, ľudových tradícií a remesiel, ale opiera sa aj o významné osobnosti či kultúrne pamiatky a architektúru v regiónoch Slovenska. Tieto námety potom mení do atraktívnej súčasnej podoby formou reprezentatívneho umeleckého suveníru. V aktuálnom ročníku sa projekt zameriava na región Turiec a námety bude čerpať aj zo zbierok Turčianskej galérie pokrývajúcu významné osobnosti slovenského moderného umenia ako napr. prvej akademicky vzdelanej maliarky – Želmíry Duchajovej Švehlovej, Martina Benku, Mikuláša Galadnu, sochára Fraňa Štefunku či predstaviteľov skupiny Mikuláša Galandu . Jednotlivé suveníry budú dočasne prezentované v stálej expozícii Turčiankej galérie, kde budú dávané do vzájomného vzťahu k originálnym dielam. Zámerom výstavy je preskúmať nadčasovosť vybraných diel moderného umenia a ich uplatnenie v súčasnom dizajne. Tento vzťah a proces aktualizácie bude zároveň prezentovať katalóg k výstave, vydaný Turčianskou galériou v Martine.

Projekt bol podporený z verejných zdrojov poskytnutých z Fondu na podporu umenia, ktorý je hlavným partnerom projektu.

https://www.fpu.sk/sk/

tlačová správa na stiahnutie:

Reštaurovanie diel bolo podporené z verejných zdrojov poskytnutých z Fondu na podporu umenia, ktorý je hlavným partnerom projektu.

https://www.fpu.sk/sk/

tlačová správa na stiahnutie

Matej Vakula: Y2K, 2013 videozáznam zvukovo svetelnej intervencie do architektúry,
Hlavným zámerom akvizície je rozšíriť zbierkový fond galérie o diela vytvorené počas umeleckých sympózií a významných projektoch galérie, ktoré sa bezprostredne týkajú mesta Martin – jeho reálií, s ktorými pracuje.
-dielo bolo vytvorené v rámci projektu Socha v meste / Umenie millenia v roku 2013. Počíta sa preto aj s jeho opätovným zapojením v kontexte budúcich ročníkov projektu Socha v meste. Obsahovo je dielo použiteľné aj pri výstavách tematicky orientovaných na nulté roky, prelom tisícročí, nástup nových technológií, či výstavách zaoberajúcich sa problematikou umenia vo verejnom priestore či pamäťou miesta.

Akvizície diel boli podporené z verejných zdrojov poskytnutých z Fondu na podporu umenia, ktorý je hlavným partnerom projektu.

https://www.fpu.sk/sk/

Michal Moravčík: Barren Ground, 2009, site specific inštalácia

Hlavným zámerom akvizície je rozšíriť zbierkový fond galérie o diela vytvorené počas umeleckých sympózií a významných projektoch galérie, ktoré sa bezprostredne týkajú mesta Martin – jeho reálií, s ktorými pracuje, a zároveň tak napĺňať akvizičnú politiku galérie zameranú aj na významných predstaviteľov súčasných umeleckých tendencií.
-dielo bolo vytvorené v rámci projektu Socha v meste / Dialóg sochárov a architektov v roku 2009 a v roku 2019 bolo reinštalované v rámci siedmeho ročníku projektu Socha v meste opäť v Turčianskej galérii. Počíta sa preto aj s jeho opätovným zapojením v kontexte budúcich ročníkov projektu Socha v meste. Významovo je dielo použiteľné v kontexte výstav zaoberajúcich sa problematikou umenia vo verejnom priestore či pamäťou miesta.

Akvizície diel boli podporené z verejných zdrojov poskytnutých z Fondu na podporu umenia, ktorý je hlavným partnerom projektu.

https://www.fpu.sk/sk/

Zámerom projektu je systematické pokračovanie v odbornom ošetrovaní a reštaurovaní zbierkových predmetov zo zbierok Turčianskej galérie. Výber tvoria 4 olejomaľby od neznámych stredoeurópskych autorov, ktoré sú najstaršími a zároveň najviac poškodenými dielami v depozitári TG a verejnosti neboli doteraz predstavené práve z dôvodu výrazného poškodenia. Výber dopĺňa ešte 1 olejomaľba od renomovaného slovenského autora – predstaviteľa Slovenskej výtvarnej moderny Martina Benku (bližšie v popise projektu). Stav degradácie vybraných diel si vyžaduje rýchly a komplexný reštaurátorský zásah.

Zreštaurovanie diel bolo podporené z verejných zdrojov poskytnutých z Fondu na podporu umenia, ktorý je hlavným partnerom projektu.

https://www.fpu.sk/sk/

tlačová správa tu:

Viacúčelový výstavný mobiliár v sebe zahŕňa sériu kompaktných telies použiteľných ako výstavné podstavce, sokle, stoly, vitríny pre prezentáciu umeleckých artefaktov – hlavne menších objektov, sôch, plastík, ale aj dvojrozmerných dokumentov, kresieb a grafík. Pri realizácii nového mobiliáru sa ráta s dôležitými aspektmi, ako stabilita – chrániaca artefakt proti prevráteniu, variabilita – možnosť spájania a rozdeľovania telies, prekrývanie a odkrývanie ochranným sklom či inými materiálmi, ergonómia pri manipulácii prispôsobená práci jedného človeka. Výstavný mobiliár bude využívaný pri krátkodobých výstavách galérie, ale aj v rámci stálej expozície. Doplní a z časti nahradí súčasný inventár soklov a podstavcov, ktoré sú už väčšinou v zlom technickom stave, sú náročné na manipuláciu a nezabezpečujú dostatočnú ochranu artefaktov. Nakoľko sa Turčianska galéria v rámci svojej vedecko-výskumnej činnosti zameriava na problematiku autorskej knihy, je hlavným organizátorom medzinárodnej výstavy Trienále umenia knihy a významnú časť zbierok tvoria citlivé médiá kresieb a grafík, autorských náčrtníkov, ale aj archiválií je nevyhnutná ich ochrana a vytvorenie špecifických podmienok pri ich prezentácii. Ďalším dôležitým parametrom nového výstavného inventáru je jeho mobilita a skladnosť, nakoľko sa do budúcnosti ráta s prenášaním výstav galérie vrátane ich výstavnej architektúry. Konkrétne ide o medzinárodnú výstavu Trienále umenia knihy, ktorá by mala mať reprízu v partnerských inštitúciách v krajinách V4.
Súčasťou projektu je obstaranie a realizácia nových ochranných obalov na zbierkové predmety Turčianskej galérie. Ide hlavne o obaly na diela, ktoré si vyžadujú špeciálne uloženie a zvýšenú ochranu pri transportoch kvôli citlivým materiálom. Špecifické obaly vytvorené na mieru konkrétneho artefaktu sa týkajú diel: sklenených plastík od Jána Zoričáka, sochárskych plastík od Jána Gejdoša, autorských kníh od Ivana Bíleho, Otisa Lauberta, Jozefa Mužilu, Andrei Pézman. Ochranné obaly vyrobené z pevných materiálov sú nevyhnutné pri premiestňovaní zbierkových predmetov, uľahčujú manipuláciu so zbierkovým predmetom s vyššou hmotnosťou, znižujú riziko poškodenia, zvyšuje možnosti uskladnenia a tým vytvára viac priestoru v depozitári.

Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Fond na podporu umenia je hlavným partnerom projektu.

https://www.fpu.sk/sk/

Výstava Daniel Fischer – Výskumy vizuality II. situovaná do piatich za sebou radených miestností zachytáva prierez piatimi autorskými cyklami, ako napríklad cyklus Singularita, zahŕňajúci obrazy, inštalácie, objekty a fotografie. Výstava tiež nadväzuje a uzatvára výstavný projekt Daniela Fischera: Singularita v At Home Gallery v šamorínskej synagóge (29. 9. – 3. 11. 2019.), ktorý je hlavným ideovým východiskom pri tvorbe výstavy.

„Singularita Daniela Fischera je zvláštny konceptuálny projekt, napokon, v celku Fischerovej tvorby je aj projektom zvláštne zrealizovaným. V zmysle použitých formálnych i technických prostriedkov, rovnako aj v nezvyčajne silnej dôvere symbolickému zmyslu jedinečnosti a osobitosti artefaktu. Napriek povedanému svet Fischerovho umeleckého prejavu sa ochotne i umne podriaďuje citáciám z hĺbky dejín umenia. Dalo by sa povedať o tých citáciách, že priznane zvrstvujú zmysluplný kolobeh onoho jedinečného vynárania, vznikania, trvania, strácania sa a zasúvania.“ (Juraj Mojžiš)

Cieľom projektu je okrem výstavy aj tvorba katalógu pozostávajúceho z kurátorských textov a bohatej obrazovej prílohy. Projekt Výskumy vizuality je tiež vhodnou platformou pre výskum a potenciálne akvizície diel od súčasných etablovaných výtvarníkov do zbierkového fondu Turčianskej galérie. V priebehu trvania výstavy budú k výstave pripravené sprievodné podujatia v podobe komentovaných prehliadok – STRED(T)Y S UMENÍM. Pre školy bude vytvorený špeciálny animačný program sprostredkujúci pohľad na rôzne formy súčasného umenia a špecifiká tvorby Daniela Fischera.

Daniel Fischer v rokoch 1968-1974 absolvoval štúdium na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave u prof. Matejku. V roku 1992 bol vymenovaný za profesora pre odbor maľba. Od roku 1990 pôsobí na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave na Katedre maľby ako vedúci ateliéru voľnej tvorby.
V kontexte domáceho výtvarného umenia zaujíma zvláštnu pozíciu, už od konca 70.-tych rokov sa svojím záujmom o skúmanie podstaty obrazu a odkrývanie procesu jeho vzniku situoval do blízkosti európskej analytickej maľby, paralelne experimentoval na poli nových médií, predovšetkým počítačovej grafiky. Po roku 1989 sa zúčastnil na viacerých významných medzinárodných výstavách, ktoré mapovali situáciu v strednej a východnej Európe.

Výstavu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Fond na podporu umenia je hlavným partnerom projektu.

https://www.fpu.sk/sk/

Instant X Peter Rónai

Kurátor výstavy: Adam Galko

Grafický dizajn: Linda Kuruc Marček

Trvanie výstavy: 5.5. – 30. 9. 2020

Sprístupnenie výstavy pre verejnosť: od 1. 6. 2020

Turčianska galéria v Martine, 2. NP

Výstava, ktorá bola symbolicky otvorená ešte v čase zatvorenej galérie, pokračuje v druhej časti jej sprístupnením pre verejnosť. Idea zneprístupnenia či zamedzenia pohľadu a čítania diel zostáva však vo výstave prítomná aj naďalej.

Koncepcia výstavy predstavuje užší výber diel Petra Rónaia z prevažne z 80. rokov, v ktorých autor skúma malevičovský „bod nula“ a rozvíja ho do krajných filozoficko-estetických polôh v rámci plochy obrazu. Anti-obrazy či obrazo-objekty zastúpené na výstave prekračujú význam obrazu ako klasického závesného média. Prostredníctvom binárneho, čierno-bieleho modelu zobrazovania – prekrývania, zhmotňovania – vyprázdňovania obracia autor pozornosť smerom k podstate samotného umeleckého diela a jeho vnútorného dialógu. Vnútorná rozpoltenosť a subverzia obrazov ako aj vymedzovanie a negácia vlastného umeleckého ťaženia je charakteristickou líniou, ktorá sa plynule odvíja naprieč Rónaiovou tvorbou zahŕňajúcou veľké množstvo najrôznejších médií a autorských stratégií. V rámci plochy obrazu sa tento princíp prejavuje ako fyzická premaľba, cenzúra a dekonštrukcia starších plátien či ich fragmentov. Nejasná a spochybňovaná pozícia diela zostáva na pomedzí hravej irónie a transcendentálnej monumentality. V niektorých prípadoch majú v sebe diela obsiahnutú akúsi postmodernú vznešenosť, postavenú na rozpore a protikladnosti spochybňujúcej samú seba (tak ako ju charakterizuje J. – F- Lyotard), ktorá vo svojej skrytosti, či estetike prázdna presahuje naše vnímanie. Či už prázdnym priestorom uprostred plátna, nedopovedaným príbehom za premaľovaným obrazom, jeho nevystavením či vystavením za zatvorenými dverami.

Výstavu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Fond na podporu umenia je hlavným partnerom projektu.

https://www.fpu.sk/sk/

Kresby a grafiky významného slovenského maliara Mikuláša Galandu sú momentálne v stave, ktorý sťažuje ich ďalšiu manipuláciu a najmä prezentáciu. Diela si vyžadujú kompletný reštaurátorský zásah. Reštaurovaním je potrebné diela dôkladne očistiť, spevniť podložku i kresbovú vrstvu a zabezpečiť diela pre účely vystavenia ako i pre depozitárne účely.
Zámerom reštaurovania je vyzdvihnúť estetické a výtvarné kvality originálov, ktoré sú danými deštrukciami výrazne znehodnotené, ako i podčiarknuť autenticitu času, ktorá sa podpísala na dotváraní súčasného charakteru diel. Zároveň je cieľom reštaurovania stabilizovať hmotnú podstatu diel, ktorú tvorí papierová a kartónová podložka rôzneho charakteru a hrúbky v značnom stave degradácie. Znečistenie a poškodenie znehodnocuje ich skutočnú hodnotu a celkovú výtvarnú kvalitu.

Zreštaurovanie diel bolo podporené z verejných zdrojov poskytnutých z Fondu na podporu umenia, ktorý je hlavným partnerom projektu.

https://www.fpu.sk/sk/

tlačová správa na stiahnutie tu

Zámerom je skvalitniť ochranu zbierkového fondu a vytvoriť optimálne podmienky na uloženie diel kultúrneho dedičstva. Nákupom archívnych skríň, germicídných žiaričov prispievame k zlepšeniu podmienok uloženia a zachovávaniu súčasného charakteru diel. Zároveň cieľom ochrany zbierkového fondu je stabilizovať hmotnú podstatu diel. Nevhodné uloženie prispieva k znečisteniu diel, napadnutiu diel plesňou, čím sa znehodnocuje ich skutočná hodnota a celková výtvarná a významová kvalita. Cieľom odbornej ochrany zbierkových predmetov je zastavenie degradácie výtvarnej zbierky Turčianskej galérie a zlepšenie jej využiteľnosti na študijné účely pre odbornú verejnosť a expozičné účely pre širokú verejnosť.

Projekt bol podporený z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Fond na podporu umenia je hlavným partnerom projektu.

https://www.fpu.sk/sk/

tlačová správa na stiahnutie

Kurátor výstavy: Adam Galko

Trvanie výstavy: 26.9. – 6.11. 2019

Výstava mapuje súčasné tendencie v oblasti environmentálneho a ekologického umenia, pričom prináša viacero rôznych prístupov k tejto téme sústredených na území Slovenska po roku 1989. Reflexia problémov spojených s klimatickými zmenami, predstavuje v oblasti výtvarného umenia viac-menej hybridnú formu rôznych metodológií, nástrojov a prístupov. Nachádzajú sa tu prvky sochárstva, fotografie, filmu, participácie, aktivizmu, práce s textom či záhradníctvom. Konfrontácia jednotlivých autorských prístupov predstavuje umenie ako jeden z možných nástrojov vyrovnávania sa s lokálnymi problémami , šírenia nových ekologických stratégií, nastolenia pozitívnych zmien, či len formovania nových utópií.

V rámci výstavy predstavia svoje staršie diela, ale aj práve prebiehajúcu tvorbu umelci: Blažej Baláž, Matej Vakula, Elena Pätoprstá, Andrej Poliak, Erik Sikora, Michal Šimonfy a slovensko-španielska dvojica Martinka Bobriková a Oscar de Carmen.

Design Marek Kianička na základe diela: Joseph Beuys / Beuys-Blume Gesprach über Baume / 1982

Výstavu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Fond na podporu umenia je hlavným partnerom projektu.

http://www.fpu.sk

Tlačová správa na stiahnutie tu:

Tlačová správa na stiahnutie tu:

Zámerom projektu je realizácia skupinovej výstavy (vrátane vydania katalógu) vybraných umelcov, ktorí žijú a aktívne tvoria na území Turca, prezentácia ich tvorby a myšlienok, ktoré zhodou okolností vznikajú na jednom geograficky vyčlenenom území. Majú tieto diela niečo spoločné, ovplyvňujú sa navzájom, alebo sú úplne odlišné? Hľadanie odpovedí bude tvoriť hlavnú kostru prezentácie diel, do ktorej budú zahrnutí maliari, grafici, sochári, ilustrátori či fotografi (J. Mužila, I. Žirková, J. Gejdoš, M. Kokoška, P. Ďurík, I. Illovský, J. Ciller, I. Bílý…). Súčasťou prezentácie súčasného umenia vytvoreného v Turci budú aj dve besedy s vybranými vystavujúcimi umelcami, ktorí sami porozprávajú o svojom osobnom i umeleckom živote. Cieľom výstavy je predstaviť aktívne tvoriacich umelcov domácemu publiku, ukázať ich aktuálnu tvorbu, jej rôznorodosť a žánrový záber. Zároveň by mal celý projekt rozvíriť debatu o spôsobe, charaktere resp. opodstatnenosti prezentácií tzv. „lokálneho” umenia v regionálnych galériách na Slovensku. Popri skupinovej výstave bude vydaný katalóg, ktorý zhrnie a zanalyzuje charakter diel vytvorených v „lokálnom” prostredí a snáď nájde aj paralely medzi súčasnosťou a žičlivým obdobím 1. pol. 20. storočia, kedy v Martine tvorili najvýznamnejší slovenskí umelci (M. Benka, M. A. Bazovský, M. Galanda…) Projekt je určený predovšetkým domácemu publiku v regióne Turiec.

Projekt bol podporený z verejných zdrojov poskytnutých z Fondu na podporu umenia, ktorý je hlavným partnerom projektu.

https://www.fpu.sk/sk/

Tlačová správa na stiahnutie tu:

Výstava predstavuje výber diel Mariána Čunderlíka (1926-1983), z viacerých slovenských galérií ale aj súkromnej zbierky. M. Čunderlík sa narodil 31. 1. 1926 v Motyčkách pri Banskej Bystrici. Patril medzi prvých absolventov Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave (1953). Bol organizátorom programových Výstav mladej generácie a iniciátorom založenia Galérie Cypriána Majerníka v Bratislave (1957), kde bola o rok zakázaná jeho samostatná výstava. Po tomto cenzorskom akte sa stal jedným z organizátorov i účastníkov neverejných výstav – bratislavských konfrontácií, na ktorých bola prezentovaná informálna abstrakcia a štrukturálna grafika. Marián Čunderlík podstatnú časť svojho výtvarného diela vytvoril v šesťdesiatych rokoch. Bol významným autorom neskorej avantgardy , východiskami zviazaný s dielom Ľudovíta Fullu. Programovo oživoval podnety domácej moderny, ale veľa úsilia venoval rehabilitácii umeleckého experimentu. Normalizačná moc umlčala Mariána Čunderlíka a vytlačila ho na okraj kultúrneho diania bez možnosti zverejňovania jeho tvorby. Po desaťročí života v Demänovskej doline siahol po absolútnom riešení a 1. 10. 1983 tragicky zahynul.

Projekt bol podporený z verejných zdrojov poskytnutých z Fondu na podporu umenia, ktorý je hlavným partnerom projektu.

https://www.fpu.sk/sk/

Tlačová správa na stiahnutie tu:

Význam slova archív pochádza z gr. pojmu archeion označujúceho vládnu budovu. Miesto, v ktorom boli uchovávané úradné dokumenty. Najvyšší úradníci spravujúci archív archons boli zároveň jediným médiom medzi jeho obsahom a verejnosťou disponujúci jedinečným právom archív interpretovať. V súčasnosti môžeme hovoriť aj o tzv. obrate k archívu v rámci umeleckej praxe, humanitných disciplín, ale aj v rámci našich každodenných životov. Ikona uložiť, archivovať, odfotiť, nahrať je v mediálnom priestore nevyhnutnosťou prístupnou pre každého a proces uchovávania aj novou formou prežívania skutočnosti. S individuálnym archívom sa stávame rozprávačmi vlastných mikro-príbehov a interpretmi individuálnej histórie.

Výstava Archív ako križovatka medzi minulosťou a prítomnosťou predstavuje spoločný projekt maliarky a pedagogičky Veroniky Rónaiovej s kolektívom jej študentov. Ide o autorkin rozšírený výskum zahŕňajúci témy pamäte, dedičstva a osobného archívu, čím nadväzuje na jej predchádzajúcu retrospektívnu výstavu s názvom Dedičstvo, v Považskej galérii umenia v roku 2018. Pre jej súčasnú tvorbu je charakteristické voľné narábanie s depozitom vlastných, zdedených, ale aj študentských prác, za účelom tvorby nových námetov a obsahov. Metódou vrstvenia a prekrývania obrazových plôch relativizuje ich významové špecifiká a prikladá im nové vzájomne vyrovnané úlohy v novom kontexte.

V rovnakých intenciách sa pohybujú aj diela študentov, ktoré vznikli v rámci ateliéru plošných médií na Pedagogickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave. Dominantnou témou sa pre nich stal osobný archív, v tomto prípade chápaný ako súbor fyzických-hmatateľných ale aj duchovných či pamäťových stôp s ich individuálnym významom, ktoré môžu byť súčasťou autorského mikrosvetu ako drobné predmety, fotografie či spomienky, alebo vo vzťahu k rozšírenému makrosvetu- spoločnej pamäti, traume a histórii. Súčasným prevažne konceptuálnym výtvarným jazykom sa tak snažia interpretovať reálie svojich súkromných a rodinných zbierok, vzťahujúcich sa k osobnému ale aj verejnému- politickému kontextu. Archív v tomto prípade opúšťa tradičné konotácie spojené s uchovávaním a nadobúda nový význam ako umelecké médium. Stavia tak proti sebe dva protichodné zámery nakladania s obsahom archívu- jeho ukladania a zároveň využívania ako umeleckého materiálu. Výstava je ukážkou rozmanitých umeleckých prístupov, ako je apropriácia, ready-made či reinterpretácia v rámci plošných médií: maľby, kresby, grafiky a fotografie

Projekt bol podporený z verejných zdrojov poskytnutých z Fondu na podporu umenia, ktorý je hlavným partnerom projektu.

https://www.fpu.sk/sk/

Tlačová správa na stiahnutie tu:

Zámerom projektu je pokračovať v ochrane zbierkového fondu diel uložených v depozitároch Turčianskej galérie v Martine. Cieľom je zabezpečiť prvostupňovú ochranu zbierkových predmetov galérie prostredníctvom technického vybavenia depozitárov vhodným systémom na uloženie obrazov a tým zabezpečiť vhodnú ochranu výtvarných diel a aj manipuláciu s nimi.

Tlačová správa na stiahnutie tu:

Zámerom reštaurovania je vyzdvihnúť estetické a výtvarné kvality originálov, ktoré sú danými deštrukciami výrazne znehodnotené, ako i podčiarknuť autenticitu času, ktorá sa podpísala na dotváraní súčasného charakteru diel. Zároveň je cieľom reštaurovania stabilizovať hmotnú podstatu diel. Znečistenie a poškodenie diel znehodnocuje ich skutočnú hodnotu a celkovú výtvarnú, významovú kvalitu. Zámerom projektu je revitalizácia diel, ich zachovanie a podpora mobility diel uložených v depozitári aj pre širokú verejnosť na účely vzdelávania, poznávania a estetického zážitku. Cieľom je odborné ošetrenie zbierkových predmetov a zastavenie degradácie výtvarnej zbierky Turčianskej galérie.
názov: „ Zima“
datovanie: 1957
autor: M. Paštéka
rozmery: 114,5x 146 cm
materiál: plátno, konopné, maliarske
technika: olej

Zreštaurovanie diela bolo podporené z verejných zdrojov poskytnutých z Fondu na podporu umenia, ktorý je hlavným partnerom projektu.

https://www.fpu.sk/sk/

Dielo zreštauroval Mgr. art. Štefan Kocka člen Komory reštaurátorov.

Tlačová správa na stiahnutie tu:

Výtvarné umenie Turca 20. Storočia.
Stála expozícia predstavuje význam a podobu výtvarného umenia 20. storočia prostredníctvom výberu z tvorby umelcov, ktorí z Turca pochádzajú, alebo v ňom, či preň nejaký čas pôsobili. Chronologickým spôsobom Vás výstava prevedie výtvarnými obdobiami od klasického zamerania portrétu, cez obraz vidieckej slovenskej krajiny a jej človeka k téme mesta s jeho rôznymi sociálnymi problémami, až po dramatické životné situácie druhej svetovej vojny a k obdobiu po normalizácii.

Kurátori: Zita Kostrová, Adam Galko

Stála, alebo Stále živá expozícia Turčianskej galérie predstavuje opäť výber diel dokumentujúci výtvarné umenia 20. storočia v turčianskom regióne. Tentoraz však vyberá nielen zo zbierkového fondu galérie, ale aj zo zbierok Slovenského národného múzea. Idea stále živej expozície odkazuje k otvorenosti celého konceptu výstavy, do ktorého je možné neustále vstupovať. Jednotlivé diela sa tak môžu obmieňať v kratších časových etapách, čím budeme mať možnosť vidieť viac rôznych artefaktov v rôznych nových kontextoch a celkoch. Súčasná expozícia rozdelená do šiestich komorných miestností sa zameriava hlavne na plošné média maľby a kresby cez jej umeleckohistorické etapy, či umelecké skupiny autorov. Architektúra priamočiaro nadväzujúcich miestností predurčuje aj linearitu chronológie jednotlivých tematických okruhov.

Projekt bol podporený z verejných zdrojov poskytnutých z Fondu na podporu umenia, ktorý je hlavným partnerom projektu.

https://www.fpu.sk/sk/

Výstava Prípad figúra – Ivan Štubňa, grafik v skupine Galandovcov je kritickým zhodnotením výtvarnej produkcie Ivana Štubňu a jej pozície v rámci figuratívného programu skupiny Mikuláša Galandu. Vecnosť a predmetná konkrétnosť kubizujúcich kompozícií tohto výtvarníka síce formálne a obsahovo nevybočovali z akýchsi manifestačných intencií skupiny, ale svojou výlučnou koncentráciou na médium grafiky a zároveň tendenciou k minimalizmu a skratkovitosti tu Štubňa figuroval skôr ako solitér.
Zámerom tejto výstavy je revidovať etablovanú akceptáciu tohto výtvarníka v rámci jeho individuálneho, autorského zaradenia, ďalej vymedziť pozície v skupine a predovšetkým definovať nosné prvky jeho tvorby s dôrazom na figurálnu polohu.
Aktivity na podporu tohto výstavného konceptu začali už inštaláciou projektu IN FOCUS v lete 2016 a pokračovať budú okrem samotnej výstavy prednáškou na tému: Sám alebo v skupine – sociálno-ekonomická otázka povedomia o tvorbe v prípade prezentácie jedného umelca a skupiny umelcov. Ďalšou formou výstupu je príprava a realizácia sprievodného materiálu v podobe katalógu s textom týkajúcim sa práve otázky akejsi periférnosti Štubňovej tvorby v rámci tejto výtvarnej skupiny.

Projekt bol podporený z verejných zdrojov poskytnutých z Fondu na podporu umenia, ktorý je hlavným partnerom projektu.

https://www.fpu.sk/sk/

Výstava Evera Púčeka je poctou výtvarníkovy, ktorý stal pri dôležitých formujúcich udalostiach slovenského moderného umenia z konca 50 rokov. 21.12.2016 oslavuje tento rodák z Vrútok 85 ročné jubileum. Je dôležitou úlohou práve pre Turčiansku Galériu v Martine prezentovať pri tejto príležitosti jeho rozsiahle maliarske dielo. Cieľom tejto výstavy je pripomenúť si tvorbu tohto umelca a v rámci jeho intenzívneho vzťahu k rodnému regiónu ponúknuť návštevníkom príležitosť oboznámiť sa s aktuálnymi prácami, ako aj dôležitými dielami z priebehu jeho vyše 60 ročnej tvorby. Medzi nosné časti projektu vystavy Evera Púčeka patrí pripravovaný katalóg výstavy, koncentrujúci sa na prezentáciu kľúčových diel výstavy a teoretické spracovanie témy detského a naivne insitného v abstraktnej maľbe Evera Púčeka. Pripravené budú komentované prehliadky ako aj stretnutie s autorom a diskusia o jeho živote, inšpirácii a tvorbe. V rovnakom období a tematicky korešpondujúc bude otvorená výstava Ivana Štubňu, ktorého nedožité 90 ročné jubileum si pri tejto príležitosti rovnako pripomenieme. Výstava je určená širokej verjejnosti a predovšetkým všetkým podporovateľom turčianskeho regiónu aby mali možnosť oboznámiť sa a pripomenúť si tie kapitoly z dejín slovenského výtvarného umenia ktoré sú spojené so silnou generáciou vstupujúcou na našu scénu rokom 1957.

Projekt bol podporený z verejných zdrojov poskytnutých z Fondu na podporu umenia, ktorý je hlavným partnerom projektu.

https://www.fpu.sk/sk/

Názov Znaky maliarskeho gesta má upriamiť pozornosť na svojskú štylisticko-formálnu
stránku v maľbe, ako ju poznáme z rôznorodých techník druhej polovice 20. storočia, naplno
sa rozvíjajúcich abstraktným expresionizmom a informelom. Od lyrických, minucióznych
idiolektov po dramaticko-kaligrafický výraz, skrýva v sebe výtvarné gesto široké spektrum
prejavov a finalizácií. U Miroslava Cipára je toto gesto dôsledkom striktného sledovania línie
prameniacej v dôslednej kresebnej príprave, silnom vzťahu k médiu grafiky a v
charakteristickej logotypii. Východiskom inštalačnej koncepcie je na základe už
spomenutých kresieb, malých prác na papieri až po väčšie a monumentálne realizácie,
sledovanie ich vzájomných súvislostí, analógií a posunov od akéhosi bozzetta ceruzou a
tušom na papieri po akryl na rozmerných drevených podkladoch. Šifre pozostávajúcej zo
spleti línií, dominujúcich poly- ale aj monochromatickým maľbám totiž predchádza
komplexná príprava a dlhý vývoj precíznej, kontúrne vyhranenej, sebavedomej a tvarovo
presnej kresby. Čiara je Cipárovym východiskom definujúcim kompozíciu a presahujúcim
farebné plochy a ich ohraničenia. Sledovať túto čiaru znamená hľadať a nachádzať v
prelomoch priamok, šrafúrnych zhlukoch alebo kontúrach amorfných útvarov kódy
fyzikálnych veličín ako rýchlosť, dráha, čas, sila, tlak či napätie. V týchto výrazoch totiž
možno najvýstižnejšie zachytiť danosti línie vedenej vo vedomom akte maliarskeho gesta,
línie, ktorá viac ako čokoľvek iné, signifikuje proces tvorby Miroslava Cipára.

Projekt bol podporený z verejných zdrojov poskytnutých z Fondu na podporu umenia, ktorý je hlavným partnerom projektu.

https://www.fpu.sk/sk/

Nakoľko knižničný fond Knižnice Turčianskej galérie nebol dopĺňaný novými titulmi už
niekoľko rokov a doposiaľ nemal vyhradené zameranie, pre naštartovanie knižnice je
nevyhnutné aktualizovať knižničný fond o nové a kvalitné tituly z oblasti umenia, ktoré by
zatraktívnili celkovú ponuku kníh pre návštevníkov knižnice a taktiež slúžili zamestnancom
Turčianskej galérie pri ich aktivitách a práci s návštevníkmi (Prednášky dejín umenia pre
študentov, edukačné aktivity pre deti a študentov, Umenie pre seniorov). Cieľom akvizície je
aj nadobudnutie knižničných titulov, ktoré by boli využiteľné pre študentov umeleckých škôl
v Martine pri ich štúdiu a práci.
Knižnica v Turčianskej galérii fungovala ako príručná knižnica pre zamestnancov od roku
1983. Počas tohto obdobia bola napĺňaná knižnými titulmi pochádzajúcich z prevodu z
Okresnej pamiatkovej správy v Martine, z darov a tak isto aj z nákupov a časť knižničného
fondu tvoria aj publikácie, či katalógy nadobudnuté výmenou s inými kultúrnymi
organizáciami. Knižničný fond tvorí približne 4000 knižných jednotiek venujúcich sa z
prevažnej časti umeniu (pýšiť sa môže aj vzácnosťou, ktorou je kniha 90 Years of Israeli Art),
ale nachádzajú sa tu aj slovníky, a iné tituly príbuzných odborov. Začiatkom roka 2017 sa
vedenie Turčianskej galérie rozhodlo o sprístupnení knižnice pre verejnosť a o zapísaní
knižnice do Zoznamu knižníc na MK SR pod číslom 3998/2000-400/5197. Týmto knižnica
stanovila aj svoje zameranie a sústreďuje sa už len na výtvarné umenie a príbuzné odbory.
Do knižnice bol zavedený aj nový knižničný systém KIS MASk2 pod správou Slovenskej
národnej knižnice. Keďže knižničný fond nebol dopĺňaný niekoľko rokov, nachádzajú sa tu
staršie publikácie, obsahovo kvalitné avšak pre zvýšenie kvality poskytovaných služieb je
potreba rozšíriť, aktualizovať a zatraktívniť ponuku kníh o novšie tituly z oblasti umenia,
ktoré by zvýšili záujem študentov a čitateľov. V Turčianskej galérii prebieha viacero
edukačných aktivít (Prednášky dejín umenia, Umenia pre seniorov, tvorivé dielne pre deti a
študentov,…), pri ktorých budú knihy využívané a prístupné budú na zapožičanie pre širokú
verejnosť.

Projekt bol podporený z verejných zdrojov poskytnutých z Fondu na podporu umenia, ktorý je hlavným partnerom projektu.

https://www.fpu.sk/sk/

Zámerom reštaurovania je vyzdvihnúť estetické a výtvarné kvality originálov 20 ks grafík z
obdobia 17. – 19. storočia, ktoré sú danými deštrukciami výrazne znehodnotené, ako i
podčiarknuť autenticitu času, ktorá sa podpísala na dotváraní súčasného charakteru diel.
Znečistenie a poškodenie diel znehodnocuje ich skutočnú hodnotu a celkovú výtvarnú,
významovú kvalitu. Po kompletnom zreštaurovaní budú grafiky dôkladne očistené, spevní sa
podložka i kresbová vrstva a diela budú zabezpečené pre účely prezentácie, vystavenia ako i
pre depozitárne účely. Kompletnú reštaurátorskú prácu bude vykonávať reštaurátorka Mgr.
art. ArtD. Jarmila Tarajčáková. Po ukončení reštaurátorských prác budú grafiky vystavené v
priestoroch Turčianskej galérie spolu s prezentáciou reštaurátorskej práce.
Kompletné zreštaurovanie 20 ks starých grafík autorov:
Balzer, Jan Jiří; Adam, Jacob; Sadeler II, Aegidius (pravdepodobne); Drda, Josef; Jan Alois;
Ritter, Eduard (pravdepodobne); Langer, Sebastian;
Schuldes, Wenzel; Wolff, Jeremias; Payne, Albert Henry; Mayer, Peter; Moncornet, Balthazar
(pravdepodobne); Tiringer, B.; Nemecký grafik z 1. polovice 18. storočia.

Projekt bol podporený z verejných zdrojov poskytnutých z Fondu na podporu umenia, ktorý je hlavným partnerom projetku.

https://www.fpu.sk/sk/

Stret hodeného kameňa so sklenou plochou je práve pre tento krehký priehľadný materiál
zničujúci. Asociácie vandalizmu ale aj náhodného rozbitia okien, zrkadiel, fliaš a pohárov sú
pre krehkosť skla spájané vždy s jeho nárazom na tvrdú plochu. Táto konfrontácia akokoľvek
fatálne môže pôsobiť, má v umení svoje zvláštne miesto. Kotrast týchto materiálov evokuje
protichodné obsahy a ich dialogickosť je v umení a architektúre využívana programovo. Aj v
najaktuálnejších prejavoch súčasného sochárstva je preto komplementarita krehkosti s
tvrdosťou, drsného povrchu s povrchom hladkým, nepriehľadnosti s translutentnosťou a
transparentnosťou inšpiratívnou. K fascinujúcemu dialógu dochádza práve ak máme
dočinenia s tvorbou, ktorá sa snaží rešpektovať prírodné danosti kameňa ako aj úžitkové
vlastnosti skla. Kamenné sochy Jána Gejdoša sú biomorfnými útvarmi popierajúcimi
neprirodzenosť pravých uhlov a sterilných prostredí. Illovského tvorba naopak zdôrazňuje
technické dispozície sklených hmôt a necháva ich akcentovať v ostrých uhloch pyramíd, a
polopriehľadných priziem. Zaoblené a zakrivené v prírodnom rytme kamenného objektu tak
v konfrontácii so sklenými geometrickými formami naráža na roviny a prelomy, hrany a
vrcholy umelo vytvorených, krehkých artefaktov. Potenciál kontrastov ktoré ponúka
konfrontácia kamenných a sklených objektov je východiskom k výstavnému projektu ako aj
teoretizácii daného stretu v katalógu a prednáške na danú tému pre širokú verejnosť.
Dátum: 29. 11. 2016 – 12. 2. 2017

Projekt bol podporený z verejných zdrojov poskytnutých z Fondu na podporu umenia, ktorý je hlavným partnerom projektu.

https://www.fpu.sk/sk/

Zámerom reštaurovania bolo vyzdvihnúť estetické a výtvarné kvality originálov, ktoré boli
danými deštrukciami výrazne znehodnotené, ako i podčiarknuť autenticitu času, ktorá sa
podpísala na dotváraní súčasného charakteru diel. Zároveň bolo cieľom reštaurovania
stabilizovať hmotnú podstatu diel, ktorú tvorí papierová a kartónová podložka, v značnom
stave degradácie. Znečistenie a poškodenie diel znehodnocovalo ich skutočnú hodnotu a
celkovú výtvarnú, významovú kvalitu. Zámerom projektu bola revitalizácia diel na
papierovom nosiči, ich zachovanie a podpora mobility diel uložených v depozitári aj pre
širokú verejnosť na účely vzdelávania, poznávania a estetického zážitku.
Cieľom teda bolo odborné ošetrenie zbierkových predmetov a zastavenie degradácie
výtvarnej zbierky Turčianskej galérie.

Projekt bol podporený z verejných zdrojov poskytnutých z Fondu na podporu umenia, ktorý je hlavným partnerom projektu.

https://www.fpu.sk/sk/

vo fotografii a aspoň v kocke predstaviť Slovensko cez svetové osobnosti, zviditeľniť SR
pri príležitosti predsedníctva SR v EÚ.
VÝSTAVA KAROLA KÁLLAYA – SÚVISLOSTI ( 55 fotografi na FOREXe). Dvojice Kállayových
snímok hovoria raz protirečivo, inokedy súhlasne. Spomeňme dve fotografie: studený
kruhový múr v Zakázanom meste v ďalekej Číne. Môžete popri ňom hovoriť temer
potichu a múr prinesie vaše slová každému, nech stojí kdekoľvek. Vedľa je fotka z Kuby,
kde môžete mať uši ako sova a predsa niektoré správy k vám jednoducho nedorazia.
Zoberte ľuďom pocit domova, pokoja, istoty a sú ochotní emigrovať tisícky kilometrov
do neznáma. Do neistoty, s nádejou, že nájdu nový domov. Kállay v ňom hľadal
súvislosti, nastavoval nám zrkadlo. S výstavou korešponduje aj program VEČER S
LEGENDAMI: Americký astronaut Eugene A. Cernan – posledný človek na mesiaci.
Ukazuje, že človek našiel cestu na Mesiac a tu, na Zemi, nevie nájsť cestu k druhému
človeku. Lekár a sochár Arthur Flesichmann – vytvoril Krištáľovú korunu pre anglickú
kráľovnu. Banskoštiavnický rodák Dežo Hoffmann preslávil svojimi fotografiami The
Beatles, aby sám zostal v tieni slávnych.
CIELE: Všeobecný cieľ: Viacročná prezentácia slovenského umenia prostredníctvom TG v
zahraničí
Priblížiť verejnosti verejnosti dielo Karola Kállaya v širších súvislostiach. Vytvoriť
priestor zamyslieť sa nad životom samým. Prezentovať Slovensko cez slovenské
osobnosti svetového významu.
SPOLUORGANIZÁTOR: The Marc Chagall Artists’ House, 24 Zionism Avenue, Haifa (Izrael)
UČINKUJÚCI: Marián Pauer – kurátor výstavy, autor textov a pásma, hra na klavír a spev.
Ľubomír Kraľovanský – texty do skladačky, spoluautor pásma, spolumoderátor. PRÍNOSOM
projektu je zviditeľnenie fotografického umenia a poukázanie na slovenské osobnosti
slovenského pôvodu. Projekt vytvára priestor na dlhodobú medzinárodnú spoluprácu.

Projekt bol podporený z verejných zdrojov poskytnutých z Fondu na podporu umenia, ktorý je hlavným partnerom projektu.

https://www.fpu.sk/sk/

Zámerom projektu je aj podpora mobility diel uložených v depozitári pre širokú verejnosť na
účely vzdelávania, poznávania a estetického zážitku. Pokračovaním v odbornom ošetrení a
reštaurovaní maľby prezentovať špecifiká zbierkového fondu v stálej expozícii na úrovni
európskeho štandardu. Reštaurovanie s cieľom spomaliť proces degenerácie diel a zachovať
ich historickú, kultúrnu a umeleckú hodnotu. Ošetrením podporiť ich mobilitu a zvýšiť
úroveň expozičnej využiteľnosti ošetrených diel.
Zoznam diel: M.Galanda -Prebúdzanie a Staroba. Dielo Viliama Chmela, Po výsluchu.
Spánok“ 4 diela Ž. Duchajovej-Švehlovej, Priadka, Dievča s vedrom, Žena v kroji, Moja
matka.

Projekt bol podporený z verejných zdrojov poskytnutých z Fondu na podporu umenia, ktorý je hlavným partnerom projektu.

https://www.fpu.sk/sk/

Turčianska galéria v Martine programom venujúcim sa knižnému umeniu na Slovensku a v
strednej Európe ponúka ako jediná kultúrna inštitúcia u nás, príležitosť rozsiahlej
prezentácie a vzájomnej konfrontácie tohto druhu výtvarného spracovania knihy. V tradícii
od roku 1993 je formát Bienále (do roku 2001) a neskôr Trienále umenia knihy (od roku 2010)
dostatočne etablovaný čo zaručuje reprezentatívny prehľad spolupracujúcich inštitúcií,
múzeí a galérií v Poľsku, Maďarsku, Česku a Rakúsku a najnovšie aj Nemecku. Kniha ako
signifikantný artefakt ľudskej kultúry je ideálnym médiom, na ktorom je možné
demonštrovať aktuálne procesy formovania výtvarného myslenia v polohách konceptuálneho
umenia, umenia inštalácie ale aj najrôznejších skulpturálnych, plastických, digitálnych ale
aj klasickejších výtvarných postupov spracovania tých najrôznejších tém. Práve individuálny
autorský prístup nelimitovaný tematickými ani žánrovými či materiálnymi obmedzeniami,
zameraný na transformáciu média knihy otvára cesty k prekvapivým kontextualizáciam knihy
v umení a v spoločnosti v špeciálne koncipovanej výstavnej produkcii.
Turčianska galéria vo svojej snahe nadviazať na úspešnosť predošlých ročníkov prezentácie
umenia knihy sa snaží jednak o posilnenie spolupráce s Múzeom umění v Olomouci a
následné rozšírenie aj do Rakúska (konkrétne Akademie der Bildenden Künste a Universität
für Angewandte Kunst vo Viedni) ako aj do Nemecka (Akadie der Künste, v Mníchove).
Spolupráca s akademickými inštitúciami je okrem ponuky prezentácie výtvarných prác aj v
podobe vypísania špeciálnych rezidenčných pobytov určených k spracovaniu témy autorskej
knihy in situ v priestoroch TG pri príležitosti Trienále umenia knihy. Novinkou pri
tohtoročnej organizácii Trienále je kurátorsky spracovaná výstava prezentujúca prácu s
knihou u nežijúcich výtvarníkov, ktorých časť aktívnej tvorby zasiahla aj knihu ako
samostatného nositeľa ich osobného vzťahu k nej. Pri tohtoročnom trienále je v pláne vzdať
poctu práce s knihou Rudolfa Filu.
Celý projekt Trienále umenia knihy v TG v Martine je riešený ako medzižánrový a
multidisciplinárny. Jeho medzižánrovosť je definovaná rôznorodosťou s akou sa k médiu
knihy v doterajších ročníkoch pristupovalo. Od minimalistických zásahov, po rozmerne
inštalácie, digitálne médiá alebo klasické techniky pri transformovaní a posunoch média
knihy. Tento ročník žánrovosť dopĺňame o grafický dizajn, typografiu a literatúru.
Multidisciplinarita, v ktorej plánujeme nasledujúce trienále koncipovať je realizovaná
prizvaním odborníkov z rôznych vedných disciplín, ktorí pri verejnom sympóziu na tému
posunov knihy v 21. storočí ponúknu aj laickej verejnosti v galérii čo najkomplexnejší pohľad
na túto tému z hľadiska filozofického, teologického, psychologického, technickoinformačného,
literárneho, umelecko-historického a výtvarného.

Projekt bol podporený z verejných zdrojov poskytnutých z Fondu na podporu umenia, ktorý je hlavným partnerom projektu.

https://www.fpu.sk/sk/

Nákupnou komisiou boli schválené nasledujúce diela Andreja Rudavského: Kaplnka (rok: 1966-2008, rozmery: 49 x 16 x 38 cm, materiál: bronz, signatúra: značené v spodnej časti autorskou značkou AR); Podvečer v krajine (2001, 57 x 76 cm, sololit, akryl, značené v pravom dolnom rohu monogramom AR v červenej farbe); Spomienka (2004, 51 x 73,5 cm, sololit, akryl, nesignované).
– Kaplnka je dielom dokumentujúcim ústredný program jeho skulpturálnej tvorby ktorým je štylizovaná sakrálna architektúra v podobe formálne redukovaných jednoloďových a sedlovou strechou ukončených objektov. Tieto kaplnky ktoré signifikujú Rudavského tvarové myslenie sú rozvíjané od 60. rokov až do posledných rokov jeho života, kedy pôvodné skôr hmotovo kompaktné vertikálne útvary dopĺňa o ďalší typický prvok jeho neskorej tvorby a tou je Hlaholika. Estetika tohto prvého slovanského písma mu učarovala natoľko, že ňou začal dotvárať svoje staršie diela, čím začali vznikať nové konštrukcie. V tejto kaplnke sú zreteľné obidve charakteristiky jeho sochárskeho diela, teda tak ranné ako aj neskoršie fázy jeho tvorby.
– Podvečer v krajine je obrazom ktorý je dôležitým príkladom Rudavského formotvorného uvažovania na ploche obrazu. Techniku sochárskeho konštruovania a radenia hmôt aplikuje aj vo svojom maliarskom diele ktorému sa paralelne venuje od svojich umeleckých začiatkov. Tento neskorší obraz v akryle je tematicky verný jeho programu zobrazovania hláv vždy z profilu a vždy v kompozícii s geometrickými útvarmi a inými špecifickejšími atribútmi, ktorými sú v tomto prípade husle.
– Spomienka, akrylový obraz je svojou povahou viac geometrický v abstraktnejšej polohe bez jasnejších znakových prvkov okrem štylizovanej architektúry v ľavej strednej časti obrazu, na ktorú je nasmerovaná redukovaná tvár typickej tváre týchto hlavových konštrukcií ktoré Rudavský disciplinovane rozvíja od svojho skorého tvorivého obdobia a hláv Prométeov a Vrahov.

Propagácia diel na zakúpenie začala už realizáciou výstavného projektu Povedomé formy  Pocta Andrejovi Rudavskému, ktorý
sa konal v termíne 25. 2. – 1. 5. 2016 k výstave boli prizvané verejnoprávne média aj regionálna televízia a periodiká. Tento
projekt sa žiaľ aj kvôli úmrtiu Andreja Rudavského, posledný výstavný koncept, na ktorom ešte aktívne spolupracoval, stal
symbolickou rozlúčkou s dôležitým autorom slovenského moderného sochárstva. Získané akvizície sú v tomto období (1. 12.
2016  24. 2. 2017) vystavované na výstave Povedomé formy – Výber diel skupiny Galandovcov v priestoroch Slovenského
inštitútu v Berlíne.

Projekt bol podporený z verejných zdrojov poskytnutých z Fondu na podporu umenia, ktorý je hlavným partnerom projektu.

https://www.fpu.sk/sk/

Zámerom projektu bolo vytvorenie interaktívnej výstavy zameranej na fenomén čísla, ktoré
je v súčasnosti chápané ako niečo neosobné, vyjadrujúce množstvo, veľkosť alebo počet.
Projekt s názvom Číselná krajina sa však snaží poukázať na to, že číslo nie je iba číslo, ale
má viacero významových rovín, ktorých odhaľovanie a umelecká interpretácia je hlavným
cieľom výstavy. Číslo samotné sa dá chápať ako grafický znak, ako symbol niečoho, niekoho,
ale aj ako základná stavebná jednotka systémov a štruktúr. Vzhľadom na pomerne bohatú
viacvýznamovosť čísla, bol definitívny koncept výstavy vytvorený pomocou teamworkingu,
ktorého sa zúčastnil dizajnér – grafik – kurátor a výtvarní pedagógovia tak, aby výstava mala
svoje výtvarné kvality, ale aj edukatívnu zložku, určenú pre detského diváka.
Nezanedbateľnou súčasťou výstavy bola aj prezentácia detských prác XXII. ročníka Bienále
fantázie, ktorého aktuálnou témou boli čísla a ich magický význam, ukryté v tajomnom svete
mýtov, legiend a rozprávok. Na realizáciu výstavného projektu bol oslovený dizajnér Mgr.
Art. Peter Klaudíny a grafik a ilustrátor Akad mal. Ivan Bílý, ktorí spolupracovali na
viacerých ročníkoch prehliadky detských prác Bienále fantázie. Doterajší skôr scénický
charakter inštalácie pretrvával viac ako 40 rokov a scénografi, dizajnéri a grafici, ktorí na
ňom pracovali, sa skôr snažili priblížiť detskému svetu a vytvoriť výtvarné prostredie,
imitujúce svet rozprávok, mýtov a legiend. Presunutie pozornosti z diel detskej tvorby na
tvorbu profesionálnych výtvarníkov, konfrontácia výtvarného spracovania identickej témy (v
našom prípade čísla) u detského tvorcu a umelca je najdôležitejším posunom projektu a
jeho hlavným prínosom, ktorý ho zároveň vymaňuje z klasického inštalovania detskej tvorby,
ako tomu bolo doteraz. Definovanie a skúmanie detskej tvorby, ktorá nepatrí do oblasti
profesionálneho výtvarného umenia, sa v prípade nášho projektu vytráca a práce, ktoré
vznikli vrámci aktuálneho XXII. ročníka Bienále fantázie sa nestávajú hlavnými dielami
inštalovanými v galérii, ale súčasťou väčšieho a rozmanitejšieho výtvarného projektu.
Hlavným organizátorom výstavy je Turčianska galéria v Martine, spolupráca s inými
inštitúciami sa obmedzila len na súťažný projekt bienále, kde dochádza k oceňovaniu
detskej tvorby, na čom participuje okrem zriaďovateľa Žilinského samosprávneho kraja,
mesto Martin a Bibiana Bratislava.

Projekt bol podporený z verejných zdrojov poskytnutých z Fondu na podporu umenia, ktorý je hlavným partnerom projektu.

https://www.fpu.sk/sk/

Ide o voľné pokračovanie kreatívneho vzdelávacieho projektu detských tvorivých workshopov(Umenie
hrou), ktorý ponúka jednu z foriem galerijnej pedagogiky a je určený pre deti ZŠ a SŠ.
V rokoch 2014 a 2015 sme v Turčianskej galérií realizovali projekty Umenie hrou a Umenie hrou II. Na
základe priaznivých reakcií pedagógov a detí, ktoré sa na projekte zúčastnili, ho hodnotíme ako úspešný a
radi sme naň nadviazali voľným pokračovaním projektu detských workshopov s názvom Umenie hrou III.
V projekte chceme aj naďalej pracovať s dielami významných slovenských autorov priamo zo zbierok
Turčianskej galérie. Ide o diela M. Galandu, Ľ. Fullu, M. Benku, J. Vodrážku, C. Majerníka, F. Štefunka, E.
Púčeka, J. Mužilu, P. Tótha.
Na workshopoch sme sprostredkovali deťom umenie formou vlastného tvorivého zážitku, hravou formou ich
zoznámili s niektorými pojmami z oblasti výtvarného umenia. Prežili spolu rôzne tvorivé procesy, spoznali
nové možnosti umeleckého vyjadrenia. Naučili sme sa tolerovať rôzne prístupy k tvorbe a zároveň rozvíjať
svoje manuálne zručnosti. Našim cieľom bolo zažiť s deťmi veľa radosti z tvorivého procesu hľadania a
objavovania.
Priamou konfrontáciou detí s výtvarnými dielami chceme rozvíjať ich tvorivosť a vnímavosť k umeniu, viesť
ich k sebavyjadreniu, chceme im predstaviť umenie ako dôležitú a atraktívnu oblasť ľudskej činnosti.
Dôležité tiež je, že každé dielo, s ktorým sme pracovali je zo zbierok TG a deti tak hravou formou spoznali
diela, ktoré sú v nej vystavené.
Projekt bol realizovaný skúseným galerijným pedagógom TG- Eva Mužilová. Realizácia projektu prebiehala
v mesiacoch september 2016 až marec 2017.

Projekt bol podporený z verejných zdrojov poskytnutých z Fondu na podporu umenia, ktorý je hlavným partnerom projektu.

https://www.fpu.sk/sk/