Archív 2023

Vystavujúca autorka:

Ľuba Sajkalová

Kurátorky: 

Daniela Čarna, Petra Hanáková

Ľuba Sajkalová (1973 – 2019, Bratislava) je na vizuálnej scéne známa aj neznáma. Jej tvorba, s východiskom v textilnom médiu, priniesla na výtvarnú scénu ekologické a komunitné témy, etnografickú citlivosť, fenomén pamäti a rodinnej histórie či materiálovú empatiu. Charakterizuje ju procesuálnosť a otvorenosť, participatívnosť, rodová citlivosť, sociálne kontexty, ekologické princípy či metóda „tvorivej“ prokrastinácie a pomalej tvorby. Procesuálne prístupy z tvorby zároveň prenášala aj do pedagogickej a galerijno-pedagogickej praxe.

Výstava mapovala tvorbu autorky a stopu, ktorú zanechala na výtvarnej scéne. Ukazovala Ľubu Sajkalovú ako človeka spolupráce – v centre jej života a tvorby boli vzťahy, procesy a príbehy viac ako konečný artefakt. Jej ambíciou nebolo iba predstaviť umelkyňu, ktorej dielo sa chorobou predčasne uzavrelo. Kurátorky chceli zároveň ukázať, akou originálnou a „zápalnou“ osobnosťou bola aj to, že v mnohých aspektoch svojho uvažovania bola vyslovene priekopnícka.

Vystavujúce autorky:

Sylvia Birkušová, Blanka Cepková a Beáta Gerbócová.

Kurátorka:

Zuzana Sýkorová

Výstava predstavuje výber z prevažne súčasnej voľnej textilnej tvorby troch výtvarníčok
Blanky Cepkovej, Beáty Gerbócovej, ktoré súčasne pedagogicky pôsobia v Ateliéri textilnej tvorby
a Sylvie Birkušovej, ktorá zároveň vedie Ateliér reštaurovania textilu na VŠVU v Bratislave.
Názov výstavy odkazuje na možné súkromné paralelné svety, v ktorých dokážeme slobodne
existovať súbežne s viacerými ďalšími. V jednom z nich sa autori/ky oslobodení/é od reality a
povinností všedného dňa môžu naplno venovať výlučne svojej tvorbe. Zároveň je odkazom na
paralelné svety troch textilných výtvarníčok, ktoré sa uskutočňujú pomerne blízko seba, niekedy sa
vzájomne dotýkajú, no napriek tomu sú odlišné, uchovávajú si svoju inakosť, originalitu a
výnimočnosť.
Všetky tri autorky pracujú s médiom textilu veľmi otvorene a inovatívne, ich sloboda vyrastá
zo suverénneho zvládnutia tradičných i súčasných technologických postupov a techník, každá je
výraznou individualitou.
Dalo by sa povedať, že pre Blanku Cepkovú a Beátu Gerbócovú sa „osobnou“ v našich
zemepisných šírkach až „prisvojenou“ technikou, stala technika digitálneho žakárového tkania.
Technika prameniaca v histórii, spája v sebe sofistikovanosť súčasnej technológie, ktorá prevláda
najmä v prípravnej fáze vzniku diela s archaickým remeselným postupom ručného tkania. Ako
väčšina textilných techník a postupov vyžaduje okrem idey a invencie sústredenie, trpezlivosť a čas.
Blanka Cepková sa venuje textilnému a emailovému šperku, tvorbe komorných objektov
a ako už bolo povedané, najmä digitálnej žakárovej tapisérii. V cykle Botanicus sa necháva
inšpirovať prírodovednými výskumnými expedíciami, ktoré prebiehali v 19. st. a smerovali do
dovtedy neprebádaných území, z ktorých sa bádatelia vracali s množstvom kresieb a exemplárov
neznámych, fantastických rastlín. Vo svojej súkromnej rajskej záhrade vytvára Blanka Cepková
fantastické, imaginárne rastliny. Vytkané v tapisériách fascinujú svojou krásou a monumentalitou,
vyrastajú z poetiky jemnej dokumentárnej kresby 19. st. Zväčšením ich tvarov, budovaním
priestorovej hĺbky, detailnou kresbou, navodzuje dojem trojrozmerného priestoru aj ich reálnej
existencie.

vernisáž výstavy: 7/9/2023

výstava trvala do: 21/10/2023

hlavný organizátor: Turčianska galéria v Martine v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja
spoluorganizátori: Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave, The Eugeniusz Geppert Academy of Art and Design in Wroclaw
kurátori: Adam Galko, Renata Pacyna Andrzej Kosowski
autori: Filip Bielek, Anna Bujak, Lucia Čarnecká, Marcin Derda, Grażyna Jaskierska, Martin Hrvol, Šimon Chovan, Pavel Karous, Patrik Kovačovský, Andrzej Kosowski, Elżbieta Leszczyńska-Szlechcic, Wojtek Małek, Tomek Opania, Martin Piaček, Urszula Urbanik, Alexandra Smolková, Michal Staszczak
vizuálna identita: Kristína Rábeková

Medzinárodná výstava DYSTOPIAN MONUMENTS predstavuje výber diel súčasných autorov a autoriek prevažne mladej a strednej generácie zo Slovenska, Česka a Poľska, ktoré reagujú na tému dystópie. Na sochárske diela, objekty a inštalácie tak môžeme nazerať napríklad prostredníctvom príbehov o blízkej či ďalekej budúcnosti postavenej zo zvyškov, odpadov našej civilizácie. Môžeme v nich tiež nachádzať určité chyby súčasnej spoločnosti, konflikty, prepojenia medzi človekom a prírodou ale aj možnosti technologického pokroku a jeho odvrátenej strany v podobe potláčanej humanity. Výstava tak predstavuje súčasné diela ako „nemých“ svedkov dnešných čias alebo pamätníky spoločnosti pre budúcnosť.

vernisáž výstavy:25/5/2023

výstava trvala do: 25/8/2023

Výstava Fraňa Štefunka (1903 – 1974), predstavuje súborné dielo sochára, zakladateľa slovenskej sochárskej moderny, ktorého tvorba sa začala odvíjať od začiatku 30. rokov minulého storočia. Malé plastiky, portréty osobností, ale aj návrhy na monumentálne diela vo verejnom priestore reflektujú príbeh jedného človeka na pozadí veľkých národných dejín a politických zmien.
Rodák z Vlčkoviec pri Trnave prichádza v roku 1932 po absolvovaní úžitkovej sochárskej tvorby na Umeleckopriemyselnej škole v Prahe do Martina, kde vo svojom ateliéri začína modelovať prvé osobnosti národnej histórie.
Jeho tvorba tak reflektuje dejiny od prvej Československej republiky cez obdobie Slovenského štátu, Národného povstania, po obdobie normalizácie v novom totalitnom zriadení. Príbeh sochára však nie je len trojrozmerným modelom dejinných udalostí. Ukazuje aj príbeh sochárskeho hľadania od moderného tvaru, ovplyvneného českým sociálnym civilizmom, po rôzne výrazy realizmu.
Výstava tiež približuje sochárske dielo cez témy ovplyvnené okrem verejných zákaziek aj vlastným zanietením a osudom autora. Dobové kontexty tak sprevádzajú priateľstvá s osobnosťami slovenskej kultúry, úprimný vzťah sochára k slovenskej poézii, ľudovému umeniu, zapálenie pre tvorbu verejného priestoru, ako aj účasť autora v povstaní a vyrovnávanie sa s tragickými udalosťami svetovej vojny.
Prezentácia rozsiahleho diela poodhaľuje osobnosť Fraňa Štefunka ako sochára, portrétistu, priekopníka trojštvrtinovej figúry, monumentalistu, medailéra ale aj človeka, ktorý zhmotňoval svoj príbeh na pozadí rýchlo meniacej sa doby.

„Vekom si človek navykne na všetko reagovať po sochársky – pomaly a neskoro.“
-Fraňo Štefunko, 18.3.1943
________________________________________________________

Kurátori: Adam Galko, Patrik Krajčovič
Architektúra výstavy: Jakub Tóth, Martin Kubina
Grafický dizajn: Barbora Bohušová
3D skeny: Mário Nguyen
Spoluorganizátor: Galéria Jána Koniarka v Trnave
Diela zo zbierok: Slovenská národná galéria, Slovenská národná knižnica, Slovenské národné múzeum, Galéria mesta Bratislavy, Galéria Jána Koniarka, Stredoslovesnká galéria v Banskej Bystrici, Galéria P. M. Bohúňa v Liptovskom Mikuláši, Oravská galéria v Dolnom Kubíne, Turčianska galéria v Martine, súkromné zbierky
________________________________
Hudobný hosť: Hudba z marsu
________________________________
Výstavu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Fond na podporu umenia je hlavným partnerom výstavy.
Výstava je realizovaná pod záštitou predsedníčky Žilinského samosprávneho kraja Eriky Jurinovej a primátora mesta Martin Jána Danka.