archív 2017

Tradičná, každoročná, už 64. prezentácia fotografií členov martinského fotoklubu, ktorý už 20-ty rok nosí meno významnej osobnosti slovenskej fotografie predstavuje posledný rok svojej tvorby. Výstava nie je tematicky ohraničená prezentuje rôznorodý pohľad na krajinu, detail, portrét, „street“, makro snímky. Cieľom je aj pritiahnutie nových adeptov k systematickej voľnočasovej aktivite v tejto tvorivej oblasti, hlavne z radov mladej generácie.Vystavuje 18 autorov –Juraj Antal, Jozef Blizniak, Boris Demovič, Pavol Földvári, Juraj Gavura, Gustáv Hegedüš, Richard Kontoš, Ján Láclavík, Peter Matejček, Martina Ondrejkovičová, Michal Orlický, Hubert Poláček, Alexander Smirnov, Ivan Švec, Miroslav Tomašovič, Zoltán Varga, IvanVodila, Radim Ziman.

Peter Ďurík žije v Martine svoj tvorivý život a je nevyhnutnou súčasťou kultúrneho diania. Roky vytváral vizuálny štýl kultúrnych akcií: Scénická žatva v Martine, Ekoplagát a Celoslovenská výstava kresby v Žiline, kde sa uplatnil aj ako tvorca plagátov. O tejto časti jeho práce platí to isté, čo o jeho knižných kreáciách – nezaprie v sebe bytostného typografa. Peter Ďurík sa roky venuje tvorbe značiek. K značke pristupuje vždy s rovnakým zaujatím. Svoje krédo presne sformuloval: „Považujem sa za typografického puritána.“ Aj keď si P. Ďurík ctí písmo, narába s ním spôsobom, ktorý už nie je puritánsky. Písmo je jeho hlavným vyjadrovacím prostriedkom. Peter Ďurík sa zúčastnil mnohých súťaží a v mnohých aj uspel.

„Tvorba Jozefa Sušienku osciluje medzi voľným sochárskym cítením a jeho zmyslom pre úžitkovú funkciu vytvoreného artefaktu. V rovine inšpirácie inklinuje k organickým prírodným formám a tvarom. Svojim plastikám prepožičiava archetypálne, ovoidné vajcovité formy, v ich konštrukcii využíva princíp rastu, delenia, množenia tvarov. Rovnako obľubuje motív vertikály ako symbol rastu a života. Dôsledná znalosť materiálu s ktorým celý život pracuje, dosiahnuté remeselno-technologické majstrovstvo umožnili rozvinúť autorov cit pre harmóniu tvaru, farby a povrchovej glazúry. Glazúra, ktorá je výsledkom dlhodobých experimentov, podčiarkuje mäkkosť, zaoblenosť tvarov a objemu. Evokuje popraskanú zem, opadané lístie, hubovité štruktúry, hladkosť zrelých plodov… Spolu s tlmenou, prírodnou farebnosťou korešponduje s filozofiou celej Sušienkovej tvorby. Výsledné formy plastík vo svojej sofistikovanej podobe evokujú útvary, ktoré sa javia ako súčasť prírodného prostredia, pre ktoré sú často primárne určené. Citlivá až intuitívna akceptácia prostredia – rovnako prírodného, mestského, ale aj komorného interiéru pre ktoré Jozef Sušienka svoje plastiky tvorí, je dôkazom ojedinelého, subtílneho sochárskeho cítenia.“

Výstava vznikla v spolupráci s Kysuckou galériou v Oščadnici

Výstava bola otvorená bez vernisáže.

V oblasti výtvarného umenia, grafického dizajnu a knižnej ilustrácie je Miroslav Cipár nepochybne jednou z najvýznamnejších osobností a formujúcich postáv vývoja vizuálnej komunikácie v kultúrnej sfére u nás v druhej polovici 20. a začiatku 21. storočia. Jeho mimoriadna kreativita s ktorou prekračuje žánrové a mediálne limity ho radia ku kľúčovým osobnostiam nie len abstraktnej maľby na Slovensku, ale aj logografie a ilustrácie.

Projekt bol podporený z verejných zdrojov poskytnutých z Fondu na podporu umenia, ktorý je hlavným partnerom projektu.

https://www.fpu.sk/sk/

Tvaroslovnosťou a motivickosťou je Igor Faško inšpirovaný modernou a povojnovými prúdmi, etablujúcimi a aktualizujúcimi slovenské umenie v stredoeurópskom meradle (hlavne skupina Mikuláša Galandu). Obzvlášť dôležitým je pre autora priestor, ktorým je podčiarknutá jeho pôvodná profesia, ale evidentne aj estetický vkus výtvarne činného architekta, či lepšie povedané, architektonicky mysliaceho výtvarníka. Z tohto dôvodu vníma súvislosti medzi formami nie v ich plošných interakciách, ale v plastickom spolupôsobení ich tektonických kvalít.

Turčianska galéria v Martine získala v minulom roku finančné prostriedky z Fondu na podporu umenia určené na dva projekty reštaurovania umeleckých diel.

Prvým projektom bolo Reštaurovanie maľby zo zbierok Turčianskej galérie. Z pridelených finančných prostriedkov bolo možné zreštaurovať šesť vzácnych malieb významných autorov ako sú Mikuláš Galanda (diela Staroba, Prebúdzanie), Želmíra Duchajová-Švehlová (Priadka, Dievča s vedrom a Žena v kroji) a Viliam Chmel (dielo Po výsluchu.Spánok). Diela boli zverené do šikovných rúk reštaurátorky Eriky Benickej, s ktorou Turčianska galéria už v minulosti spolupracovala na projektoch reštaurovania.

Na druhom projekte Reštaurovanie kresby M. Galandu a A.Weisz Kubínčana spolupracovala Turčianska galéria so skúsenou reštaurátorkou Jarmilou Tarajčákovou. Reštaurovaním prešli štyri kresby Mikuláša Galandu – Tiráž časopisu Hárman, Kresba k časopisu strana 3, Matka s dieťaťom a Poloakt dievčaťa.

V rámci tohto projektu sa podarilo zreštaurovať aj dve čísla mesačníka Hárman – január, február 1919, ktorý bol ilustrovaný Mikulášom Galandom. Poslednou reštaurovanou kresbou bolo dielo Arnolda Petra Weisz-Kubínčana s názvom Hrabačka z obdobia rokov 1939-1943.

Projekt bol podporený z verejných zdrojov poskytnutých z Fondu na podporu umenia, ktorý je hlavným partnerom projektu.

https://www.fpu.sk/sk/

IVAN KÖHLER and his boys JIŘÍ SLÍVA, OLIVER SOLGA, ANTONÍN MATZNER – JAZZ STORY KELLY

Grafik a maliar Karol Felix (nar. 1961) patrí k najosobitejším slovenským výtvarným umelcom svojej generácie. V roku 1987 absolvoval štúdium na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, dnes už na legendárnom oddelení voľnej grafiky a knižnej ilustrácie u prof. Albína Brunovského, a odvtedy rozvíja svoj precízny a zároveň rozmanitý výtvarný program. Karol Felix sa doteraz predstavil na viac ako šesťdesiatich samostatných výstavách na Slovensku a v zahraničí (Belgicko, Holandsko, Francúzsko, Portugalsko, Taliansko, USA, Egypt, Južná Afrika atď.). Je držiteľom viacerých domácich a zahraničných ocenení prevažne za grafickú a známkovú tvorbu. Ako hosťujúci umelec prednášal o slovenskej grafike a svojej tvorbe v USA, Juhoafrickej republike, Spojených Arabských Emirátoch, Egypte a Škótsku.
Aktuálna výstava Karola Felixa v Turčianskej galérii v Martine predstavuje autora a jeho tvorbu vo všetkých výtvarných médiách, ktorým sa programovo venuje. Zahŕňa reprezentatívny výber jeho grafickej tvorby v klasických hĺbkotlačových technikách, prierez známkovej tvorby, ale tiež výsledky jeho súčasného výtvarného programu zahŕňajúceho maľbu, digitálne tlače, kresby, koláže, asambláže a kombinované techniky. Názov výstavy PASCE A POSOLSTVÁ odkazuje na témy, ktorým sa venoval, ale zároveň je aj ironicko-metaforickým vyjadrením autorovej snahy o hľadanie adekvátnej výtvarnej reči, pomocou ktorej sa snaží akcelerovať svoje vizuálne posolstvo. Výstava prezentuje výsledky jeho výtvarného programu od miniatúrnych formátov známok, ex libris a malej grafiky, až po veľkoformátové diela v oblasti maľby, koláže a digitálnych tlačí.
„Nie som konceptualista, ale pár inštalácií som už urobil a vždy ma zaujíma, ako sa to dá urobiť inak,“ hovorí Karol Felix. „Pre mňa je dôležité, ako priestor na mňa pôsobí.“ Autor má pri svojich veciach nadhľad a veľmi často sa na svoju tvorbu pozerá aj z druhej strany – z pohľadu diváka. Nechce, aby výstava bola nudná exhibícia autorových ambícií, a preto rád rozohráva svoju kolekciu do rôznych obrazcov. Aj preto sa dá prítomná výstava v Turčianskej galérii čítať ako príbeh, ale aj ako jeho jednotlivé kapitoly. Ako magické znaky, ale aj ako intímne odkazy. Ako lákavé pasce, ale aj posolstvá jedného umelca, ktorý má čo povedať.

Obrazy Evera Púčeka. Vzácne diela. Jedinečné, originálne. Sú to obrazy z ciest i z putovania po krajinách spomienok. Nové a súčasné diela z bratislavského ateliéru umelca i z chalupy a ateliéru jar-leto-jeseň z Podhradia. V širokom rozpätí inšpirácií sú verné Slovensku i regiónu Turca. Sú to motívy krajiny – Horný hrad, Búrka, Víchor,… Mnohé rozprávkové motívy: kráľ, poletujúce strigy a šarkany, vlkodlak. Sú to aj usmievavé, zádumčivé, okaté zvieratká. Máčik z detstva, kocúr, sliepka, kačiatko, žaba, koníci, … Bizarné sú lúčne stroje a poľné káry, z dávnej minulosti sklenársky vozík, piecka na gaštany. Obľúbené sú variácie a symbolika poľných strašiakov. Sólový je turoň, Golem, Hromník, Pozorovateľ,… Z ľudských snov i skutočnosti sú obrazy o lietaní. Obrazy o túžbe vznášať sa a prekonať bremeno zeme a hmoty a lietať na krídlach ducha, fantázie a poézie.
Jedinečným špecifikom a kvalitou obrazov Evera Púčeka je ich formálna a materiálová realizácia. Začínal s experimentami s nitrolakmi, potom s akrylom a kombináciou techník. Početnejšie sú stredné a menšie formáty. Sugestívne kompozície: Skladby a stavby tvarov a plôch na jednofarebnom pozadí. Na tejto ploche sa odohráva obrazový príbeh. Má svoj rytmus, pohyb, prvky zastavenia, ticha a očakávania. Kultivovaný je dekoratívny pôvab týchto skladieb navonok a skryté tajomstvo podobenstva a posolstva diela vo vnútri. V ‘‘tele i v duši‘‘ obrazu. Štýlovo sú kompozície Evera Púčeka blízke geometrickej maľbe postkubistického vývoja, i ruskému a sovietskemu konštruktivizmu a suprematizmu. U nás geometrická tvarová štylizácia, dekoratívnosť, ornamentálnosť , koloristické signály a rytmická skladba sprevádza časť tvorby najvýznamnejšieho klasika slovenskej výtvarnej moderny Ľudovíta Fullu. Inšpiratívne pre Evera Púčeka je aj kúzlo detského výtvarného prejavu.
Vo svojom zrelom veku prezentuje Ever Púček na domácej pôde výber zo svojej súčasnej tvorby. Je to krátko po 85 ročnom jubileu umelca. Je to dielo, ktoré je prejavom poznania i tichej radosti z cesty a ciest po širokom priestore a divadle spomienok i v čase ľudského a umeleckého vedomia majstra našej výtvarnej moderny. Majstra, maliara Evera Púčeka.

Maliar a ilustrátor Jozef Vrtiak (1920 – 1993)  aktívne pôsobil na výtvarnej scéne od 50. do začiatku 90. rokov 20. storočia, avšak ani raz nevystavoval svoje diela v rodnom Turci. Jozef Vrtiak sa narodil v Ďanovej neďaleko Martina, ale  takmer celý svoj život strávil v Bratislave, kde od roku 1950 pôsobil v slobodnom povolaní. Na výtvarnú scénu vstúpil ako ilustrátor a grafik, spolupracoval s viacerými knižnými vydavateľstvami zameranými na diela slovenskej klasiky (Tajovský, Timrava, Kukučín…) a literatúry pre deti a mládež. V roku 1972 sa dostal do povedomia aj ako maliar s osobitým symbolicko-metaforickým vyjadrovaním ukotveným vo figurálnej maľbe. Ako aktívny ľavicový intelektuál v maľbe zhmotnil svoje filozofické myslenie, vychádzajúce z antickej materialistickej filozofie (najmä Herakleita) a jej základných postulátov (dialektika protikladov, hmota, aktivita, pasivita a pod.), pomocou ktorých si vytvoril svoj vlastný súbor symbolov a metafor. Prostredníctvom nich hľadal a definoval odpovede na základné otázky bytia a fungovania sveta. Jeho námety vychádzali z podrobného štúdia literatúry, dejín, sociológie, histórie a najmä antickej mytológie, v ktorých nachádzal predobrazy „ideálnych” ľudí, ktorých život a konanie posunulo spoločnosť vpred aj za cenu ich vlastného sebaobetovania sa (napr. Anteus, Prometeus, Sizyfos a iní). Vo viacerých dielach varuje ľudstvo pred rôznymi nebezpečenstvami, ktoré prináša rozvoj vedy a techniky (napr. vojnou, ekologickou katastrofou a pod.) alebo kritizuje spoločenské procesy, ktoré robia z človeka len pasívny článok spoločnosti (napr. pásová výroba).

Aj keď sa dnes nemusíme stotožňovať s Vrtiakovým videním sveta, ucelená koncepcia tvorby striktne podriadená materialistickej filozofii a oslave človeka a jeho rozumu je zaujímavá aj pre súčasníka. Na jednej strane dielo Jozefa Vrtiaka púta pozornosť z hľadiska obdobia svojho vzniku a možnosti vyjadrovania sa „slobodne” v dobe normalizácie, na strane druhej je zaujímavý kontext a význam tvorby Jozefa Vrtiaka z hľadiska dneška.

Výstava v Turčianskej galérii sa snaží o predstavenie mnohostrannej osobnosti Jozefa Vrtiaka  ako maliara, grafika a ilustrátora, prostredníctvom osobných poznámok a zápiskov ponúka nahliadnutie do jeho filozofického myslenia a kreovania jednotlivých námetov. Na výstave sa prezentujú predovšetkým monumentálne olejomaľby, doplnené škicami, poznámkami a fotografiami, čiastočne je zastúpená aj jeho grafická, ilustrátorská tvorba a žánrová maľba. Prezentácia diela Jozefa Vrtiaka si kladie za cieľ ponúknuť verejnosti nahliadnutie  do života a diela tohoto turčianskeho rodáka a prezentovať diela, ktoré neboli do súčasnosti na verejnosti prezentované.

Názov výstavy:  Jozef Vrtiak.  Maliar a ilustrátor – Vykladač sveta a ľudských dejín

Miesto konania: Turčianska galéria, Daxnerova 2, Martin

Termín výstavy: 21. 4 – 18. 6. 2017

Kurátor: Kristína Zvedelová

Vernisáž: 21. 4. 2017 o 17: 00 hod.

Život výtvarníka Ivana Štubňu bol spojený s regiónom Turca a jeho grafická tvorba je motivicky spätá s kultúrnou krajinou slovenského vidieku a teda s charakteristickými témami života na dedine. Jeho grafické dielo sa vyznačuje geometrizujúcou štylizáciou univerzálnych atribútov človeka a prírody. Hoci je rozsiahla časť jeho tvorby inšpirovaná už zmienenými rustikálnymi predlohami, typickými pre slovenskú výtvarnú modernu, univerzálnejšie významové prvky ho jednoznačne vynímajú z provinčného a regionálneho rámca. Konvenčné námety slovenskej moderny inšpirované výrazovou špecifickosťou jednoduchého človeka žijúceho mimo prúdu modernity sú síce aj v Štubňových grafikách dominantné, ich štylizácia ale podlieha inému ideovému programu. Ľudské formy reprezentujúce ženské postavy v sukniach so šatkami na hlavách, alebo mužov pri pracovných činnostiach, v týchto dielach nie sú len správou o akejsi pôvodnej, alebo štatút slovenskej moderny definujúcej estetike. V Štubňových recepciách fenoménu ľudovosti sme tak ako aj pri celej skupine Mikuláša Galandu, konfrontovaní s niekoľkými kontrastnými charakteristikami. Na jednej strane je to redukcia formy, ktorá zámerne komplikuje opisnosť konkrétnych tvarov a naopak priam karikujúca hyperbolizácia určujúcich znakov námetu. Tak ako u Kompánka korpulencia dedinskej tetky, u Laluhu tektonika ľudovej architektúry a jej bezprostrednej kultúrnej krajiny, pohlcujúcej aj skladbu ľudských tiel, sú Štubňove kompozície výsledkom otvoreného, kritického ale aj duševne spriazneného záujmu o spoločenské a prírodné prostredie Slovenska od 60.  do 80. rokov 20. stor.
Prípad figúra – je tématickou výstavou analyzujúcou umeleckú štylizáciu ľudskej postavy v grafike tohto žiaľ nie dostatočne doceňovaného člena skupiny Mikuláša Galandu. Verný grafike sa Ivan Štubňa odkláňa od monumentality maľby a priestorového objektu svojich priateľov „Galandovcov“ a skupinu výrazne obohacuje o prvok komornosti a prirodzene artikulovanej formálnej striedmosti.     Jeho program sa vyznačuje redukciou tvarov a geometrickým abstrahovaním foriem. Na ploche monochromatickej tlače komponuje konštrukcie ľudských tiel a tvárí ako špecifických znakov života na Slovensku. Tieto výtvarné znaky nám referujú už takmer zabudnuté a nevídané obsahy manuálnej práce a ľudovosti, ale aj univerzálne stránky človeka. O to dôležitejšie je preto ponúknuť na príklade dôležitých diel tohto významného predstaviteľa povojnovej grafiky na Slovensku obraz o najväčšej inšpirácii celej našej moderny a síce ľudovej tradícii a prepojení človeka s prírodou.
Turčianska Galéria výstavou Prípad figúra vzdáva poctu dôležitému turčianskemu rodákovi a prezentuje jedinečný výber témy ľudskej figúry v diele Galandovca Ivana Štubňu.

Turčianska galéria v Martine – Žilinský samosprávny kraj
a Ivan Melicherčík
Vás srdečne pozývajú na vernisáž výstavy
Emerik Feješ zo zbierky Ivana Melicherčíka
vo štvrtok 9. februára 2017 o 17. 00 hod.
Výstava potrvá do 10. 4. 2017.

Už 29. novembra bude v Turčianskej galérii v Martine sprístupnená nová výstava, ktorá návštevníkom ponúkne pohľad na zaujímavú umeleckú kombináciu kameňa a skla. Kontrast materiálov akými sú kameň a sklo evokuje protichodné obsahy a ich dialogickosť je v umení a architektúre využívaná programovo. K fascinujúcemu dialógu dochádza práve ak máme dočinenia s tvorbou, ktorá sa snaží rešpektovať prírodné danosti kameňa ako aj úžitkové vlastnosti skla. Kamenné sochy Jána Gejdoša sú biomorfnými útvarmi popierajúcimi neprirodzenosť pravých uhlov a sterilných prostredí. Illovského tvorba naopak zdôrazňuje technické dispozície sklenených objektov a necháva ich akcentovať v ostrých uhloch pyramíd, a polopriehľadných priziem. Zaoblené a zakrivené v prírodnom rytme kamenného objektu tak v konfrontácii so sklenenými geometrickými formami naráža na roviny a prelomy, hrany a vrcholy umelo vytvorených, krehkých artefaktov. Otvorenie výstavy Kameň a sklo sa uskutoční 29. novembra o 17. hodine a výstava bude v priestoroch  Turčianskej galérie inštalovaná  do 12. februára 2017. Výstavný projekt bol z verejných zdrojov podporený Fondom na podporu umenia. Kurátorom projektu je Miroslav Haľák.

Projekt bol podporený z verejných zdrojov poskytnutých z Fondu na podporu umenia, ktorý je hlavným partnerom projektu.

https://www.fpu.sk/sk/

Kniha ako signifikantný artefakt ľudskej kultúry je ideálnym médiom, na ktorom je možné demonštrovať aktuálne procesy formovania výtvarného myslenia v polohách konceptuálneho umenia, umenia inštalácie, ale aj najrôznejších skulpturálnych, plastických, digitálnych, ale aj klasickejších výtvarných postupov spracovania tých najrôznejších tém. Práve individuálny autorský prístup nelimitovaný tematickými ani žánrovými či materiálnymi obmedzeniami, zameraný na transformáciu média knihy otvára cesty k prekvapivým kontextualizáciam knihy v umení a v spoločnosti v špeciálne koncipovanej výstavnej produkcii. Turčianska galéria v Martine srdečne pozýva všetkých priaznivcov umenia na výstavu 3. ročníka Trienále knižného umenia, ktorá bude slávnostne otvorená dňa 29. novembra 2016 o 17. hodine a potrvá do 12. februára 2017. Kurátorom výstavy je Róbert Makar. Projekt 3. Trienále umenia knihy Martin 2016 bol z verejných zdrojov podporený Fondom na podporu umenia.